fbpx

Eurovoľby: Vzostup nacionalistov, úpadok Zelených. Úniu povedie EPP, vo Francúzsku a Belgicku padla vláda

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na obrazovke v sídle Národného združenia (RN) po voľbách do Európskeho parlamentu v nedeľu 9. júna 2024 v Paríži. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu informoval o rozpustení Národného zhromaždenia. Zároveň oznámil termín predčasných parlamentných volieb, ktoré sa budú konať 30. júna a 7. júla. Reaguje tak na predbežné výsledky eurovolieb, podľa ktorých porazila jeho stranu krajná pravica. FOTO TASR/AP

Voľby do Európskeho parlamentu sú za nami. Výrazne posilnila krajná pravica, najväčšia ľudovecká frakcia EPP zostala na rovnakej podpore a najviac si pohoršila frakcia Zelených. Veľký úspech oslavuje krajná pravica najmä vo Francúzsku, kde prezident Emmanuel Macron už oznámil rozpustenie parlamentu a vypísanie nových volieb. Ako dopadli voľby do Európskeho parlamentu v Maďarsku, Česku, Poľsku a v Rakúsku? 

Stredopravá EPP bude mať v novom Európskom parlamente 184 mandátov, čo je o 8 viac ako doteraz. Frakcia socialistov a demokratov (S&D) skončila druhá so 139 mandátmi, uhrala rovnaký výsledok ako v roku 2019. Na treťom mieste je liberálna Obnova Európy (Renew Europe) s 80 mandátmi, čo je o 22 menej ako v súčasnom europarlamente.

Konzervatívna frakcia ECR získala 73 mandátov a krajne pravicová Identita a demokracia (ID) 58 kresiel. Pre obe tieto politické skupiny to znamená posilnenie. Výrazne si pohoršili Zelení, ktorí získali 52 mandátov, doteraz ich mali 72. Ľavica v EP (GUE/NGL) obsadia 36 kresiel.

98 poslancov je zatiaľ nezaradených.

Posilnenie krajnej pravice môže podľa expertov znamenať, že Európsky parlament nebude príliš naklonený prijímaniu noriem súvisiacich s bojom proti zmene klímy. Zároveň bude zrejme viac podporovať opatrenia obmedzujúce imigráciu do Európskej únie. Niektorí odborníci sa však obávajú aj väčšej roztrieštenosti nového europarlamentu, čo by mohlo skomplikovať prijímanie dôležitých opatrení súvisiacich s geopolitickými výzvami, ako je ruská agresia na Ukrajine či vzťahy s Čínou.

Volebná účasť podľa prvých odhadov bola 51 percent, oznámil hovorca Európskeho parlamentu. Pri voľbách pred piatimi rokmi bola konečná volebná účasť v celej únii 50,66 percent.

Predseda európskych ľudovcov Manfred Weber už po zverejnení prvých odhadov vystúpil pred novinármi a poďakoval voličom za to, že vďaka nim frakcia opäť zvíťazila. „Teraz bude otázkou, či vytvoríme proeurópsku väčšinu,“ dodal a vyzval druhých socialistov a tretích liberálov, aby sa k nim pripojili a pracovali spoločne na vytvorení tejto väčšiny.

O vytvorení proeurópskej a prodemokratickej väčšiny hovoril aj podpredseda európskych socialistov (S&D) Pedro Marques. Vylúčil však akúkoľvek spoluprácu s krajnou pravicou, konkrétne s konzervatívcami z ECR aj so skupinou Identita a demokracia (ID). Spomenul ale možnú spoluprácu so zástupcami frakcie Zelených.

„Vyhrali sme európske voľby, sme zďaleka najsilnejšou stranou, sme kotvou stability,“ vyhlásila po uzavretí volebných miestností vedúca kandidátka EPP a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ako zdôraznila, stredové strany si udržali hlasy, avšak podporu získaskalo aj extrémne hnutie naľavo i napravo. „Chcem spolupracovať s tými, ktorí sú prokrajinskí,“ uviedla ohľadom hľadania väčšiny v Európskom parlamente.

(Článok pokračuje na ďalšej strane)

1 2 3 4 5
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie