Napriek tomu nie je vylúčené, že exprezident tvárou v tvár súčasnej geopolitickej situácii a faktorom, ktoré ohrozujú postavenie USA na svetovej scéne, svoje plány prehodnotil. „Myslím si, že situácia sa radikálne zmenila a ani tak krajne nevypočítateľný človek, ako je Trump, by taký krok neurobil,“ hovorí analytik Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíček.
Ukrajinská lekcia Európe
Z radov Trumpových priaznivcov zaznieva, že prezidentský uchádzač len blafuje a chce tak Európu prinútiť k ďalším investíciám do obrany. Krajiny starého kontinentu ale už počas jeho predchádzajúcej administratívy výdavky na zbrojenie zvyšovali a od vpádu Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 sa snažia ešte viac. Zatiaľ čo v roku 2017 vynaložili na obranu aspoň dve percentá HDP iba tri európske krajiny, tento rok by ich malo byť desať.
Výdavky Trumpom kritizovaného Berlína naproti tomu rastú pomerne pomaly. Pred šiestimi rokmi Nemecko poslalo na obranu 1,23 percenta HDP, tento rok 1,57. Pre porovnanie, Česko sa dostalo z 1,03 na 1,5 percenta HDP a dvojpercentnú hranicu by malo dosiahnuť v budúcom roku.
Súhrnne členovia NATO okrem USA tento rok zrejme vydajú na vojenské účely 1,74 percenta, zatiaľ čo s americkým prispevkom vynaložia aliancie ako celok 2,64 percenta. To s najväčšou pravdepodobnosťou nie sú štatistiky, ktoré by Trumpa uspokojili. „Napriek tomu, že máme na európskom kontinente najväčší konflikt od roku 1945, stále veľmi málo štátov prispieva aspoň dvoma percentami. Trump bude zrejme vychádzať z pozície, že dve percentá sú minimálny základ, a bude krajiny povzbudzovať, aby bol ich príspevok vyšší,“ myslí si analytik Havlíček.
Pod kontrolou Kongresu
Pre Európu je v tejto chvíli dôležitá otázka, aké má Trump šance na víťazstvo. Momentálne je považovaný za favorita republikánskych primárok a podľa aktuálneho prieskumu pre The Wall Street Journal by porazil prezidenta Joea Bidena, zatiaľ stále najpravdepodobnejšieho demokratického uchádzača.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
