Zrejme najsledovanejšou svetovou udalosťou roka 2024 budú americké prezidentské voľby. A pravdepodobnosť, že v nich zvíťazí Donald Trump, vzrastá . Už jeho prvé obdobie v Bielom dome vnieslo do transatlantických vzťahov veľké napätie a to ďalšie by pre Európu mohlo mať ešte vážnejšie dôsledky. Republikánsky politik mnohokrát naznačil, že má v pláne zaoberať sa rolou Severoatlantickej aliancie a mierou zapojenia USA v nej. V európskych krajinách tak silnejú obavy, že na svoju bezpečnosť v čase ruskej agresie na Ukrajine zostanú samy.
Mnoho európskych diplomatov aj odborníkov sa domnieva, že Trump by mohol nielen skoncovať s pomocou Kyjevu. Očakávajú aj ďalší útlm vojenského angažmán Pentagonu v Európe, a otáznik visí dokonca aj nad samotným členstvom USA v NATO. Niektorí podľa denníka The New York Times podnikajú cesty za Atlantik, aby si urobili o zámeroch možného budúceho prezidenta presnejší obrázok.
Vystúpiť, alebo prehodnotiť?
Trump dával už počas svojej prvej vlády v rokoch 2017 až 2021 európskym krajinám najavo, že sa dostatočne nestarajú o vlastnú bezpečnosť, vydávajú málo peňazí na armády, a sú preto čiernymi pasažiermi kolektívnej obrany. Údajne spojencom dokonca hrozil , že ich nebude brániť pred Ruskom. Najviac mu ležalo v žalúdku Nemecko, ktorého obranné výdavky mali vtedy ďaleko k odporúčaným dvom percentám HDP. Súčasný nemecký minister obrany Boris Pistorius nedávno vyhlásil, že Trumpov návrat by bol pre Európu katastrofou.
V útokoch na spojencov Trump neustal ani po prehraných voľbách v roku 2020. Na zhromaždeniach svojich podporovateľov opakuje, že dlhuje Spojeným štátom peniaze. K osudu NATO sa ale verejne vyjadruje nejasne. Na svojich stránkach však napísal o potrebe „zásadného prehodnotenia účelu a poslania NATO“. Keď sa ho The New York Times spýtal, čo tým myslel, odpovedal: „Je povinnosťou každého prezidenta USA zaistiť, aby americké spojenectvo slúžilo na ochranu amerického ľudu a neohrozovalo bezohľadne americkú krv a bohatstvo.“
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
