Podniky v Európskej únii, vrátane tých slovenských, naďalej zápasia s vysokými nákladmi na energie. Na konci minulého roka platili európske firmy za elektrinu o 158 percent viac ako ich americkí konkurenti, pričom rozdiel v cene plynu bol ešte výraznejší, a to 345 percent, informuje SITA.
Vysoké náklady na energie týmto podnikateľským subjektom podstatne znižujú ich konkurencieschopnosť na globálnom trhu. Slovenská Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) preto žiada Európsku komisiu o pomoc.
„Energie už teraz tvoria významnú časť nákladov veľkých priemyselných výrobcov. Dekarbonizácia energeticky náročných odvetví ešte zvýši spotrebu energie, čo robí konkurencieschopnosť a úspech dlhodobo neudržateľnými, ak sú ceny energií v Európe viackrát vyššie ako u našich rivalov v tretích krajinách. Potrebujeme zásadnú reformu európskeho energetického trhu, vrátane cenotvorby a dostupnosti energetickej infraštruktúry a sietí,“ uvádza prezident RÚZ a viceprezident spoločnosti U.S. Steel Košice Miroslav Kiraľvarga.
Európsky priemysel naliehavo upozorňuje na potrebu zmien. „Ceny elektriny a plynu pre priemysel sú v rámci Európskej únie naďalej výrazne vyššie v porovnaní s konkurenciou z tretích krajín. Tento nepriaznivý stav pretrváva už dlhodobo. Ak únia rýchlo neprijme potrebné opatrenia, európsky priemysel bude naďalej slabý. Negatívne dôsledky môžu čoskoro pocítiť aj slovenskí zamestnávatelia. Ministerka hospodárstva by mala zasiahnuť,“ uviedla RÚZ.
Vysoké náklady zvyšujú výrobné náklady
Ceny energií sa výrazne zvýšili aj v porovnaní s Čínou. Vysoké náklady európskym firmám predražujú výrobu, čím oslabujú ich postavenie na globálnom trhu. Podľa RÚZ sú problémom nielen samotné ceny, ale aj ich nepredvídateľné výkyvy, ktoré dlhodobo postihujú aj slovenské firmy. Pokiaľ únia a národné vlády zásadne nereformujú energetický sektor a neprijmú opatrenia na minimalizáciu konkurenčných nevýhod, rozdiel medzi európskymi podnikmi a konkurenciou sa bude naďalej zväčšovať.
„Na Slovensku sme dlhodobo čelili problémom s regulovanými zložkami finálnej ceny elektriny. Systém taríf za prevádzkovanie systému a systémové služby podľa objemu spotreby či oslobodenie od poplatkov za elektrinu vyrobenú pre vlastnú spotrebu nám síce poskytlo určitý priestor, no stále patríme medzi krajiny s najvyššou cenou elektriny pre priemyselných odberateľov, a to aj napriek energetickému mixu výroby elektriny v Slovenskej republike,“ upozorňuje.
Opatrenia neadekvátne realite
Súčasný stav v oblasti energetiky nie je novinkou. Na významné rozdiely v cenách zamestnávatelia združení v RÚZ upozorňujú už niekoľko rokov. Situácia bola nepriaznivá aj pred vypuknutím energetickej krízy, ktorá ju ešte viac zhoršila. „Problémom je najmä to, že únia si kladie oveľa ambicióznejšie ekologické ciele než naši konkurenti. Zámer je síce chvályhodný, avšak európski úradníci často zavádzajú opatrenia, ktoré sa zdajú byť „odtrhnuté“ od reality. Mnohé z týchto opatrení sú v kontexte slovenských podmienok prakticky nerealizovateľné alebo predstavujú obrovské náklady, ktoré zahraničné konkurencie nemusia znášať, čím získavajú konkurenčnú výhodu,“ vysvetľuje viceprezident RÚZ Robert Spišák.
Opakované diskusie s ministerkou hospodárstva
Zamestnávatelia zo združenia RÚZ opakovane rokovali s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou, zdôrazňujúc potrebu udržať tarify za energie pre energeticky náročný priemysel na úrovniach porovnateľných s konkurenciou.
„V niektorých európskych krajinách sa osvedčila podpora priemyslu prostredníctvom zvýhodnených cien komodít, napríklad za elektrinu vyrobenú z jadra. Rovnako sú dostupné aj iné formy podpory, ako kompenzácie za nepriame náklady spojené s CO2 povolenkami zahrnutými v konečnej cene elektriny. Na Slovensku sme tento mechanizmus prijali pred niekoľkými rokmi, avšak prostriedky, ktoré sme na tento účel vyčlenili, sú zanedbateľné v porovnaní s Českom alebo Poľskom, a to aj napriek vysokému prebytku v Environmentálnom fonde, ktorý sa plní príjmami z emisných povoleniek,“ uzatvára Kiraľvarga.
