„Hlasovanie o predsedajúcej Európskej rade navyše môže byť vykonané kvalifikovanou väčšinou a nepodlieha schváleniu Európskym parlamentom. Členské štáty teda nemusia nutne hľadať jednomyseľného kandidáta a celý proces je možné zvládnuť v krátkom čase,“ súhlasí vedúci bruselskej kancelárie Inštitútu Europeum Žiga Faktor.
Kto nahradí Michela?
O post nového šéfa Európskej rady už podľa zdrojov agentúry Bloomberg prejavil záujem napríklad dosluhujúci rumunský prezident Klaus Iohannis. V diplomatických kruhoch sa tiež povráva, že by pozíciu mohol prevziať bývalý taliansky premiér Mario Draghi alebo luxemburský minister zahraničia Xavier Bettel, hoci ani jeden z vyššie menovaných tieto špekulácie zatiaľ oficiálne nepotvrdil.
Podľa Faktora si možno predstaviť aj scenár, kedy bude úloha šéfa Európskej rady neformálne rozdelená medzi viacerých aktérov. „Na rokovaniach Európskej rady tradične hrá významnú úlohu nemecký kancelár a francúzsky prezident,“ pripomína.
Experti sa naopak nedomnievajú, že je reálne, aby Maďarsko o svoje predsedníctvo prišlo. „Cez pozíciu Európskeho parlamentu by táto otázka musela byť zaradená do rokovaní Európskej rady a nevidíme zatiaľ ochotu hláv štátov rokovať o takej výbušnej téme, aj v kontexte mnohých externých výziev, ktorým EÚ v súčasnosti čelí,“ myslí si Faktor. „V Bruseli sa dlho diskutuje aj nad legálnym rámcom takto bezprecedentného kroku. Aj v prípade, že by na tom panovala zhoda členských krajín, bavili by sme sa skôr o odložení maďarského predsedníctva,“ dodáva odborník Inštitútu Europeum.
Keď Orbán skutočne povedie Európsku radu
Podľa informácií portálu e15.cz, ak by Orbán predsa len v júli dočasne prevzal Michelove právomoci, určité riziká a komplikácie by to únii naozaj prinieslo. „Vidíme, že aj teraz vo funkcii bežného člena Európskej rady je maďarský premiér schopný veľmi obratne hrať so svojimi kartami a vymáhať si množstvo ústupkov od ostatných. Pozícia predsedu, ktorý zvoláva summity, plánuje ich program a hľadá kompromisy medzi lídrami jednotlivých štátov, by mu dala väčšiu viditeľnosť a viac priestoru pre možné manipulácie,“ pripúšťa Kazlauskas.
„Orbán by mal možnosť zasahovať do nastavovania agendy schôdzok, reprezentovať EÚ v rámci zahraničnej agendy a prípadne aj zasahovať do komunikácie a zlaďovania práce medzi radou a Európskou komisiou ,“ dopĺňa Faktor. Na druhej strane obaja oslovení experti sa zhodujú, že orgány európskych inštitúcií sú natoľko robustné, že je nepravdepodobné, aby sa šéfovi maďarskej vlády podarilo za niekoľko týždňov či mesiacov výraznejšie narušiť zavedené fungovanie Európskej únie.
