Štúdia zistila, že krajiny s „nerovnosťou v aktivite“ – niekoľko ľudí absolvujúcich pravidelné prechádzky, ale veľa „čipsožrútov“ prilepených na gauči, napr. v Amerike a Saudskej Arábii — mali najvyššiu mieru obezity. Tie, kde sa každý pohyboval v dostatočnej miere, ako v Španielsku, boli nízke. To evidentne znížilo úmrtnosť na choroby súvisiace s obezitou.
Prečo sa Španieli toľko pohybujú? Španielske mestá a dokonca aj malé pueblo sú husto osídlené; narazíte na hranice mesta a často ste na prázdnom vidieku. Kultúra ani regulácia neuprednostňujú rozľahlé predmestia, a tak aj pri bohatej pôde žijú Španieli jeden na druhom.
Paríž a ďalšie miesta, ktorých cieľom je vytvoriť „15-minútové mestá“, kde je väčšina potrieb v pešej vzdialenosti, by sa mohli veľa naučiť od Španielska.
Rovnaká štúdia, ktorá sa zaoberala „nerovnosťou aktivity“, skúmala predmestia Ameriky a zistila, že husté mestá ako New York a Boston mali vyššiu (a rovnomernejšie rozloženú) úroveň aktivity ako rozľahlé miesta ako Atlanta a Phoenix.
Nespokojní s prácou
Podľa nedávneho prieskumu 76 % Španielov tvrdí, že sa cítia „veľmi“ alebo „primerane“ sociálne podporovaní. To je nadpriemer, aj keď nie na vrchole tabuľky.
Jon Clifton, šéf Gallup (nadnárodná analytická a poradenská spoločnosť, pozn. red.), hovorí, že výskum jeho firmy ukazuje, že Španieli sú v práci dosť nešťastní a neangažovaní. Vtipkuje, že titulok v novinách El País to vystihol viac-menej správne: Španielsko je „najlepšou krajinou na život a najhoršou na prácu“.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
