Akého veku sa dožijeme a čo vplýva na kvalitný život? Týmto otázkam sa venovali štúdie, ktoré odhaľujú prognózy dožitia na najbližšie desiatky rokov. Ako sa budú meniť trendy v Európe a ktorá časť starého kontinentu sa bude dožívať čoraz vyššieho veku?
Najnovšie zistenia štúdie Global Burden of Disease Study (GBD), zverejnené v máji 2024 v odbornom časopise The Lancet, predpovedajú, že globálna dĺžka života sa medzi rokmi 2022 a 2050 zvýši o 4,9 roka u mužov a o 4,2 roka u žien.
Očakáva sa, že nárast bude najväčší v krajinách, kde je priemerná dĺžka života nižšia, čo prispeje ku konvergencii predĺženej strednej dĺžky života v rôznych zemepisných oblastiach.
Tento trend je do značnej miery poháňaný opatreniami v oblasti verejného zdravia, ktoré zabránili a zlepšili mieru prežitia kardiovaskulárnych chorôb, COVID-19 a radu prenosných, materských, novorodeneckých a nutričných chorôb, píše healthdata.org.
Dlhší život, ale s chorobami
Na chorobnosť ďalšej generácie budú mať podľa štúdie vplyv najmä neprenosné choroby, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, rakovina, chronická obštrukčná choroba pľúc a cukrovka. K tomu sa pridávajú choroby spojené so zlou životosprávou, ako je obezita, vysoký krvný tlak, neoptimálna strava a fajčenie.
Prognózy síce predpovedajú, že celosvetová priemerná dĺžka života sa zvýši zo 73,6 rokov v roku 2022 na 78,1 rokov v roku 2050 (nárast o 4,5 roka), ale zároveň sa očakáva, že čoraz viac ľudí bude žiť dlhodobejšie v zlom zdraví.
Pozitívnym údajom je aspoň zvýšenie priemerného veku v strednej dĺžke života, kedy obyvatelia budú žiť v dobrom zdraví. Štúdia predpovedá nárast zo 64,8 rokov v roku 2022 na 67,4 rokov v roku 2050.
Vedci dospeli k záverom vďaka tomu, že sa pozreli na 204 krajín a území podľa rôznych špecifík. Vďaka nim vedeli vysloviť predpovede, aká bude dĺžka života do roku 2050 pre jednotlivé krajiny.
„Okrem toho, že sa celkovo predĺžila dĺžka života, zistili sme, že rozdiely v očakávanej dĺžke života v rôznych geografických oblastiach sa znížia,“ povedal Dr. Chris Murray, predseda zdravotníckych metrík na University of Washington a riaditeľ Inštitútu pre metriky zdravia a hodnotenie.
„Toto je indikátor toho, že aj keď nerovnosti v oblasti zdravia medzi regiónmi s najvyššími a najnižšími príjmami zostanú, rozdiely sa zmenšujú, pričom najväčší nárast sa očakáva v subsaharskej Afrike.“
Južania sa dožijú dlhšie
Medzi 20 najlepšími krajinami v oblasti dožitia sa vysokého veku sú bohaté národy ako Švajčiarsko a Singapur. Východnú Áziu zastupuje aj Južná Kórea a Japonsko, ktoré sú dlhoročnými lídrami v oblasti dlhovekosti.
Podľa portálu Economist k dlhšiemu životu však prispieva aj geografický zhluk relatívne chudobnejších krajín ako Španielsko, Taliansko, Francúzsko a Portugalsko.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
