Podľa stanoviska eurokomisie Všeobecný súd EÚ vo svojich rozsudkoch pri väčšine nárokov uznal ňou predložené dôvody. Súd z pohľadu EK uznal najmä to, že ochrana obchodných záujmov sa vzťahuje na ustanovenia zmlúv týkajúce sa: umiestnenia výroby, ustanovení o právach duševného vlastníctva, ustanovenia o zálohových platbách a prístupu k harmonogramom dodávok vakcín.
Všeobecný súd potvrdil, že EK bola oprávnená poskytnúť len čiastočný prístup k uvedeným informáciám, a žalujúcej strane vyhovel len čiastočne v dvoch bodoch. Súd rozhodol, že Európska komisia mala poskytnúť viac vysvetlení na zdôvodnenie odmietnutia prístupu k určitým ustanoveniam v zmluvách. A rozhodol tiež, že EK mala poskytnúť osobné údaje týkajúce sa členov vyjednávacích tímov zložených zo zástupcov členských štátov EÚ a úradníkov eurokomisie.
„Komisia vo všeobecnosti poskytuje čo najširší prístup verejnosti k dokumentom v súlade so zásadami otvorenosti a transparentnosti. V týchto prípadoch však Európska komisia potrebovala nájsť zložitú rovnováhu medzi právom verejnosti vrátane poslancov Európskeho parlamentu na informácie a právnymi požiadavkami vyplývajúcimi zo samotných zmlúv o COVID-19, čo by mohlo viesť k nárokom na náhradu škody na náklady daňových poplatníkov,“ píše sa v stamovisku exekutívy EÚ.
Podľa eurokomisie Súdny dvor EÚ v skutočnosti v minulosti už v mnohých prípadoch uznal potrebu chrániť obchodné záujmy zmluvných partnerov. „V každom prípade Európska komisia poskytla Európskemu parlamentu, podľa rámcovej dohody o vzťahoch medzi týmito dvoma inštitúciami, úplné informácie o zmluvách o očkovaní proti COVID-19,“ zdôraznila EK a spresnila, že v súlade so svojou inštitucionálnou úlohou je zodpovedná za to, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov, a má tiež povinnosť chrániť súkromie a osobné údaje dotknutých jednotlivcov.
