„Takže často musíme posielať e-maily konkrétnym spoločnostiam a opýtať sa ich osobne,“ opisuje Peter Badik , spoluzakladateľ spoločnosti Greenway Network, ktorá už zriadila 1 300 moderných nabíjačiek pre elektromobily na Slovensku, v Chorvátsku a Poľsku. Hoci sa teda musela stretávať s dosť nemoderným prístupom.
„Bežne sa nedozviete, kedy a či vykonajú modernizáciu, poťažmo nezistíte, ako rýchlo energetická spoločnosť v okolí buduje kapacitu,“ dodáva Badik. A energetické spoločnosti spravidla potrebné kapacity nebudujú tam, kde nemajú vopred potvrdený záujem a investície zriaďovateľov nabíjacích staníc.
V zacyklenom procese tak všetci čakajú na prvý krok tých ostatných. S tým, že pre mnoho z nich to je krok do prázdna.
Ako z Kafkovho románu
Zástupcovia Repsol, BP Pulse Europe, Greenway Network alebo ChargeUp Europe v zásade hovoria inými slovami stále to isté. Sú od nich očakávané výsledky, nikto však na ich dosiahnutie zatiaľ nevytvára vhodné podmienky.
Investori sú odkázaní na vlastné informácie, leží na nich bremeno nákladov, s poskytovateľmi pripojenia k sieti, musia vyjednávať individuálne a cestičku džungľou regionálnych nariadení a vyhlášok si musia prekusnúť sami.
Európska komisia síce „zadala“ domácu úlohu národným vládam, aby do osemnástich mesiacov vyriešili prekážky v zavádzaní nových dobíjacích staníc, ale sama nenavrhla žiadne konkrétne nástroje alebo opatrenia.
Konkrétne usmernenia vydané Európskou Komisiou pre členské štáty na urýchlenie povoľovania nabíjačiek sa očakávajú až niekedy v priebehu nasledujúcich dvoch rokov, ako vyplýva z časového plánu.
Súčasne však v EÚ narastá byrokracia, ktorá bráni ceste k ekologickejšej doprave. Podmienky pre výstavbu či umiestňovanie nových inštalácií sa komplikujú. To spomaľuje zavádzanie dobíjacích uzlov a rýchlonabíjačiek v rámci celej dvadsaťsedmičky. A ohrozuje cieľ postupného vyradenia benzínových a naftových vozidiel, ako aj ochranu klímy.
„Je to až neskutočná kafkáreň,“ zhŕňa to Matterová, generálna tajomníčka ChargeUp Europe.
