Európska komisia dala pokyn na odstránenie prekážok nástupu elektromobility, chce rýchlonabíjačky každých 60 kilometrov cesty. Lenže chaos byrokracie sama vytvára. V európskej dvadsaťsedmičke totiž neexistuje štandardizovaný proces inštalácie, jednotná legislatíva, čo prácu investorom práve neuľahčuje.
Každých šesťdesiat kilometrov dĺžky jedna rýchlonabíjačka pre osobné vozidlá, každých sto kilometrov jedna pre ťažké nákladné vozidlá. Takúto podobu má zákon, ktorý tento rok prijala za svoj Európska únia, a k týmto naplnením dôjde v roku 2030. Pre vodičov elektromobilov predstavuje úľavu skôr len teoreticky než prakticky.
Osadiť vo zvolenom mieste rýchlonabíjačku je totiž väčšinou oveľa menší problém, než ju úradne schváliť na prevádzku, pripojiť k sieti a skrátka spustiť.
Inštalácia ultrarýchlej dobíjacej stanice pre elektromobily, to je technický úkon, ktorý zaberie dva až tri týždne práce. Ale administratíva okolo, schválenie zariadenia na prevádzku, trvá byrokratom až dva roky. Aj preto elektromobilita vraj v EÚ nepostupuje tak, ako by si ľudia zrejme želali.
Vďačným príkladom komplikácií je Španielsko, ktoré výdatne pridalo na tempe budovania rýchlonabíjačiek. Polovica z 1 600 novozriadených dobíjacích staníc, prevádzkovaných spoločnosťou Repsol, je mesiace po svojom dohotovení nečinná.
Nemajú totiž pripojenie k sieti, pretože na to chýbajú potrebné povolenia.
Podobných formálnych nedostatkov, keď hotové nabíjačky stoja, ale nefungujú, nie je ušetrený ani zvyšok krajín európskej dvadsaťsedmičky. Podľa nového zákona majú byť tieto rôznorodé procesné a funkčné prekážky odstránené v nasledujúcom roku a pol. Lenže nemálo z nich vyžaduje oveľa komplexnejšie riešenie.
Akcelerácia? Zo šiestich mesiacov na dva roky
Podpora rýchleho zriaďovania nových dobíjačiek v jednotlivých krajinách EÚ naráža mnohokrát na prekážky, ktoré na prvý pohľad s cestnou dopravou, mobilitou alebo energetikou súvisia len veľmi hmlisto.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)