Plán na nasledujúce desaťročie má byť prijatý šiesteho februára, kedy sa začne aj prvá fáza diskusie s členskými štátmi o tom, ako koncipovať budúce ciele. Komisia sa k materiálu nevyjadrila, neuverejnené dokumenty nekomentuje.
Nový cieľ odporúčaný komisiou, ktorý by bol v súlade s odporúčaním jej vedeckej rady v oblasti klímy, si podľa štúdie vyžiada priemerné ročné investície do energetického systému vo výške zhruba jeden a pol bilióna eur.
Komisia tiež uviedla, že zrýchlené zavádzanie čistých technológií, ako sú veterné turbíny, solárne panely a batérie, si bude vyžadovať obrovské zvýšenie dovozu vzácnych kovov.
V prípade scenára 90-95-percentného zníženia emisií bude EÚ ako celok potrebovať do roku 2040 až pol milióna ton medi ročne, z toho 125-tisíc ton len pre veterné elektrárne, odhaduje komisia. Pre porovnanie, celosvetový dopyt po medi dosahoval v roku 2022 podľa Medzinárodnej energetickej agentúry len 26 miliónov ton.
Batérie do elektromobilov a stacionárnych batérií budú vyžadovať až 80-tisíc ton lítia a 60-tisíc ton kobaltu ročne, uviedla komisia. Celosvetový dopyt po lítiu v roku 2022 predstavoval 130 tisíc ton a dopyt po kobalte sa pohyboval okolo 200 tisíc ton.
EÚ si dala za cieľ do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 55 percent. Pri zachovaní nastavených trendov zaisťujúcich ďalšie znižovanie by členské krajiny dvadsaťsedmičky mohli znížilť emisie do roku 2040 o 88 percent.
