Demografická kríza však nedopadá na všetky ruské regióny rovnako. Moslimské oblasti majú väčšinou pozitívny demografický trend a všetky regióny, ktoré sú prevažne ruské etnicky, ho majú negatívne. To samozrejme mení do budúcnosti veľmi výrazne aj etnické a náboženské zloženie Ruska.
S tým súhlasí aj Paul Goble, odborník na etnické menšiny z think tanku Jamestown Foundation, podľa ktorého úbytok obyvateľstva bude znamenať úpadok dominancie etnických Rusov.
Sovietsky metál za pôrody
Už od nástupu k moci sa však Putin snaží o zavedenie opatrení, ktoré by mohli krízu zvrátiť. Jedným zo spôsobov, ako na papieri zdvihnúť štatistiky, je aj pripojenie nových území. Práve demografickú krízu tak niektorí odborníci považujú za jeden z dôvodov, prečo sa ruský prezident rozhodol pre dobyvačnú vojnu.
Aj s tým má totiž režim svoje skúsenosti. Po anexii Krymu v roku 2014 si pripísal do svojich štatistík obyvateľov tohto ukrajinského polostrova, ktorých je podľa ruských údajov asi 2,4 milióna.
V oblastiach, ktoré Moskva nezákonne anektovala , žilo pred vojnou podľa odhadov OSN asi 8,6 milióna ľudí. Mnoho z nich ale zomrelo, utieklo alebo bolo deportovaných do Ruska, a tak je ťažké odhadnúť, ako sa toto odrazí v štatistikách.
Vrásky režimu nerobí len už spomínaný nedostatok žien v reprodukčnom veku, ale aj zmena ich postoja k zakladaniu rodiny. Priemerný vek, v ktorom ženy rodia deti, sa totiž v modernizovaných, mestských a vzdelaných populáciách neustále zvyšuje.
Režim tak volí pre neho už osvedčenú propagandu a rétorickú rovinu, na ktorej zvelebuje budovanie tradičnej rodiny a pôrod viacerých detí.
„Spomeňme si, že v ruských rodinách mali mnohé naše babičky a prababičky rodinu s ôsmimi a viacerými deťmi. Zachovávajme a oživujme tieto krásne tradície. Mať mnoho detí a veľkú rodinu by sa malo stať normou, spôsobom života všetkých ruských národov,“ povedal ruský prezident v novembri.
Blahorečenie početných rodín sa ale neodráža len v rétorike, úrady plodenia detí dokonca oceňujú aj finančne a formou bizarných vyznamenaní. Matky desiatich a viac detí tak dostanú od režimu poriadok „Matka hrdinka“, ktorý sa udeľoval za čias Sovietskeho zväzu.
Naopak ženy, ktoré sa rozhodnú nemať dieťa, čelia stále väčším komplikáciám. Regióny komplikujú prístup ženám k interrupciám, na verejných klinikách ich intenzívnejšie sprevádza odrádzanie lekárov a snaha o odďaľovanie zákroku. To pritom môže viesť až k jeho znemožneniu, pretože lekár smie podľa ruských zákonov potrat vykonať iba do určitej lehoty.
Po vojne by potom mohla prísť pre Moskvu aspoň krátkodobá vzpruha, predpovedá demografka Majerová. „Uvidíme analógiu toho, čo sa stalo po konci prvej i druhej svetovej vojny, kedy sa kompenzačne zvýšila pôrodnosť v nejakej viere v lepšiu budúcnosť a v nádeji v obnovu krajiny,“ uzatvára.
