Tých za normálneho stavu jednak zomiera výrazne menej, navyše s nimi krajina prichádza aj o mnoho ich neprežitých rokov. Mobilizácia a s ňou spojená migrácia tak Rusku uberajú hlavne ekonomicky a prehĺbia už aj tak očakávaný pokles ľudí v produktívnom veku.
Vojna tiež vytvorila kulisy extrémnej neistoty ohľadom budúcnosti. To zmenilo plánovanie rodiny: niektorí ľudia sa rozhodujú nemať deti, alebo odkladajú založenie rodiny či narodenie ďalšieho dieťaťa na psychicky a finančne stabilnejší čas. Ani militarizácia života nepodnecuje ľudí k rozširovaniu rodín, upozornil v analýze pre Carnegie Endowment For International Peace odborník na Rusko Andrej Kolesnikov.
Vojna môže tiež podľa ruského demografa Salavata Abylkalikova viesť k poklesu imigrácie, ktorá predtým pomáhala vyrovnávať prirodzený úbytok obyvateľstva krajiny.
Odborníci sa však zhodujú, že sa následky, ktoré má vojna na populáciu, odhadujú len veľmi ťažko. Napriek tomu – alebo naopak práve preto –, že ide pre Kremeľ o nesmierne dôležitú tému, svoje demografické údaje oznamuje len nárazovo a neúplne. A tejto zásady sa drží ešte niekoľkonásobne viac od začiatku vojny na Ukrajine.
„Demografická situácia v Rusku je veľmi neprehľadná. Najskôr covid a posledné dva roky vojna a sprievodné javy – značné migračné pohyby osôb cez hranice oboma smermi a nemalé vojnové straty. Do štatistiky obyvateľstva bol tiež vnesený významný šum zmenou územia štátu anexiou (prinajmenšom skôr) husto zaľudneného východu Ukrajiny,“ vysvetlil demograf Tomáš Kučera.
„Pre Rusko je to katastrofa“
Súčasná demografická kríza môže na Rusko dopadnúť na mnohých frontoch. Menší počet obyvateľov znamená nižší ekonomický potenciál, zmenšujúci sa domáci trh, starnutie populácie a tiež pokles geopolitickej moci krajiny, poznamenal demograf Abylkalikov.
A to vo chvíli, keď Kremeľ stavia svoju imperialistickú politiku aj na tom, že ide o jednu z najľudnatejších krajín, nevyzerá pre Putina dobre. O to viac, že dnešná situácia vychádza z dlhodobého problému, ktorý krajinu sužuje od rozpadu Sovietskeho zväzu, a Kremľu sa jej nepodarilo zabrániť ani napriek mnohým opatreniam.
„Ruskí demografi to nazývajú ozvenou deväťdesiatok. Išlo v zásade o to, že už niekedy na konci 80. rokov začala klesať natalita. A potom o pár rokov neskôr v prvej polovici 90. rokov sa začala zvyšovať aj mortalita,“ popísal Jakub Andrle z katedry východoeurópskych štúdií Univerzity Karlovej. „Výsledkom oboch trendov bolo, že sa rodilo málo detí a dnes sa to odráža v nedostatku žien v reproduktívnom veku. Tým, že toto trvá už nejaký čas, sa dá povedať, že je pre Rusko tá situácia katastrofálna,“ dodal.
Medzitým povojnové generácie z 50. a 60. rokov, ktoré sa radia medzi tie početnejšie, starnú a blížia sa odchodu do dôchodku.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
