Starnutie populácie a klesajúci počet obyvateľov dlhodobo podkopávajú Rusku výhľady do budúcnosti. Nové prognózy ukazujú, že kríza je ešte oveľa hlbšia, než režim čakal. A to aj kvôli ním vyvolanej vojne na Ukrajine.
„Osud Ruska a jeho historické výhľady závisia od toho, koľko nás bude. Závisí od toho, koľko detí sa narodí v ruských rodinách o rok, o päť, o desať rokov, o tom, čo z nich vyrastie. Našou historickou povinnosťou je na túto výzvu reagovať,“ povedal ruský prezident Vladimír Putin pred štyrmi rokmi.
Predikcie demografického vývoja Ruska však ukazujú, že sa zatiaľ režimu nedarí historickú povinnosť naplniť. Podľa najhoršej predpovede ruskej štatistickej agentúry Rosstat sa má do roku 2046 znížiť populácia zo súčasných 146 na 130 miliónov obyvateľov. Najnovšia prognóza OSN predpokladá, že Rusko bude mať v roku 2100 za priemerných podmienok 112,2 milióna obyvateľov.
Oba výhľady však naznačujú, že demografický pokles, na ktorý odborníci dlhodobo upozorňujú, bude oveľa hlbší, bude trvať dlhšie a bude pre krajinu náročnejší, než Kremeľ očakával.
O zvyšovaní pôrodnosti a zvrátení populačného poklesu sa Putin zasadzoval počas celej svojej 23-ročnej vlády, ale nikdy nie viac ako v posledných štyroch rokoch. Počas nich si napokon pandémia covidu-19 a vojna na Ukrajine vybrali na ruskej populácii krutú daň.
S vojnou prichádza Rusko o mladých
Počas pandémie malo Rusko podľa štúdie zdravotníckeho časopisu The Lancet prísť o viac ako 1,1 milióna ľudí nad svojím priemerom. Vojenské straty od plnohodnotnej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zahŕňajú podľa amerických odhadov zverejnených v auguste až 120-tisíc mŕtvych. Okrem toho krajinu opustili v reakcii na vyhlásenie mobilizácie státisíce Rusov.
Hoci ide pre Rusko o papierovo zanedbateľné čísla, v tomto prípade prichádza najmä o mladých ľudí v produktívnom veku.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
