Pokiaľ vláda pristúpi ku kroku dotovať iba najzraniteľnejšie skupiny odberateľov, bežné domácnosti si tak za plyn od roku 2026 výrazne priplatia.
Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že ak by sa malo naďalej podporovať udržanie nižších cien energií pre všetkých, vyžiadalo by si to rozsiahle opatrenia na ozdravenie verejných financií. Prakticky by to znamenalo vyššie dane pre občanov, ale aj možné krátenie iných finančných podpôr.
Podľa prepočtov by plošné dotovanie cien plynu a tepla v najbližších rokoch znamenalo obrovské finančné náklady. Odhaduje sa, že na jeseň tohto roka bude vláda čeliť rozhodnutiu, či bude pokračovať v tejto praxi.
Navýšenie faktúr za plyn o zhruba 65 percent
Ako sa predbežne javí, vláda zrejme ukončí plošné financovanie cien energií, ktoré započala ešte predchádzajúca vláda v čase pandémie koronavírusu.
Pokiaľ vláda pristúpi ku kroku dotovať iba najzraniteľnejšie skupiny odberateľov, bežné domácnosti si tak za plyn od roku 2026 výrazne priplatia. V niektorých prípadoch môže ísť aj o stovky eur, píšu Aktuality.
Väčšine domácností by už po novom počítali regulované náklady, ktoré vychádzajú z vývoja na medzinárodných trhoch. Štátne dotácie pomohli udržať plyn na hodnote zhruba 25 eur za megawatthodinu. Ak zotrvá cena zemného plynu na burze v rovnakej hodnote približne do konca júna, priemerná cena za megawatthodinu by predstavovala čiastku 41,30 eur.
Výpočet regulovaných cien plynu sa odvíja od priemeru cien z referenčného obdobia. Domácnosti by po ukončení dotovaných cien dostali faktúry s navýšením o približne 65 percent oproti súčasnosti.
Bežná domácnosť, v ktorej sa plyn používa na varenie či zohrievanie vody, ročne minie od 200 do zhruba 1700 m3, čo predstavuje asi 2,1 až 18 kilowatthodín.
Odberatelia z nižšej časti tohto pásma by si namiesto doterajších 52,50 eura zaplatili už 87 eur mesačne. Za celý rok by navýšenie činilo okolo 414 eur. Domácnosti z hornej časti tarifného pásma by si priplatili výraznejšie, celkovo okolo 3 500 eur za rok.
Výpočty sú iba orientačné a nateraz ani nie je známy vývoj cien plynu na burze. Samotný plyn tvorí približne 60 percent z konečnej ceny, domácnosti si vo zvyšku platia ďalšie poplatky napríklad za distribúciu, ktoré tiež môže ovplyvniť vývoj na burze.
Zmluva s elektrárňami vyprší tento rok
V prípade elektriny sa odhady tvoria ťažšie. Ceny stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý taktiež vychádza z vývoja na burzových trhoch.
Ak sa nárast cien udrží pod 20 percentami, ÚRSO využije koeficient „1“, vďaka čomu zostanú náklady pre domácnosti bez zmeny. Ceny na burze aktuálne nedosahujú túto kritickú hodnotu, avšak ďalší vývoj sa predpovedá ťažko.
V roku 2026 už Slovenské elektrárne (SE) neposkytnú domácnostiam zvýhodnenú elektrickú energiu, akú odberatelia dostávali od roku 2023.
Štátny tajomník rezortu hospodárstva Szabolcs Hodosy ozrejmil, že platnosť zmluvy SE a štátu vyprší na konci roka 2025.
„Nie je možné pokračovať v tejto implementačnej zmluve na rok 2026. Nemáme to ani odsúhlasované, ani notifikované zo strany Európskej komisie,“ vysvetlil Hodosy.
Teplo dodáva viacero spoločností
Štátny tajomník uvádza, že vládou plošne dotované ceny energií by nás vyšli na približne 800 miliónov eur, z čoho plyn by tvoril 257 miliónov eur, zastropovaná cena elektriny by predstavovala náklad 312 miliónov eur a teplo zhruba 215 miliónov eur.
Keďže ide o výrazný vplyv na činnosť voľného trhu, je otázne, či Komisia odobrí ďalšie dotácie. V najbližších dňoch by poslanci chceli prijať zákon, ktorý uľahčí ministerstvu hospodárstva získavať potrebné údaje na vytýčenie adresnej pomoci pre domácnosti.
Konečné ceny za teplo, ako ďalšiu dotovanú položku, určujú dodávateľské spoločnosti. Približne polovica z teplární využíva zemný plyn, preto zvýšenie burzových cien by sa automaticky premietlo do vyšších nákladov na výrobu tepla a dodávky tepla pre domácnosti. Približný odhad vývoja je pri tejto položke najzložitejší.
