Najčastejšie dochádza k zlomeninám v oblasti ramennej kosti, dolného konca, čiže to je suprakondylová zlomenina. Tieto zlomeniny sú veľakrát s posunom, čiže dizlokované. Takmer všetky tieto zlomeniny musíme operovať s použitím osteosyntézy.
Pacienti sú k nám privezení alebo prídu sami, spravíme röntgen a dieťa je ten deň operované, má sadrovú dlahu a mesiac fixovanú končatinu.
Zaujímali by ma bicykle, pretože na tých jazdia deti najmä v lete, ale aj v zime sa nájdu nejaké?
Bicyklové úrazy sa tiež u nás vyskytujú na urgente a vykonávajú sa aj operácie. Tam býva pre zmenu najčastejšia zlomenina kľúčnej kosti, ale aj poranenia hlavy. Dôležité je aj sonografické vyšetrenie brucha, nakoľko tiež môže dochádzať k poraneniu mäkkých častí, respektíve tupej traumy brucha. Máme prípady, kedy je poranená aj slezina alebo pečeň a taký pacient musí byť sledovaný u nás na klinike.
Ktoré časti tela sú najčastejšie zasiahnuté vo všeobecnosti?
Prirodzené u detí, ktoré sa buď učia chodiť, alebo sú v predškolskom veku, ktoré sú možno nemotorné alebo sa aj rýchlo rozbehnú, nemajú taký balans, tak sú to pády. Dieťa spadne, udrie si najčastejšie hlavu.
U starších detí v školskom veku alebo aj pubertálnom sú to zase športové úrazy pri futbale či hokeji. Aj dievčatá sa porania napríklad na tréningu mažoretiek alebo pri tanci. Najčastejšie ide o zlomeninu predlaktia, dolného konca predlaktia, buď lakťovej, alebo vretennej kosti, alebo oboch kostí naraz.
Potom nasledujú zlomeniny suprakondylové, čiže zlomeniny dolnej časti ramennej kosti. Kľúčna kosť je pomerne častá pri loptových hrách, kedy dochádza k úderom a zlomeninám prstov, ktoré buď sadrujeme na urgentnom príjme, alebo ich aj operujeme.
Sú rôzne špecifické zlomeniny pri basketbale, potom zlomeniny dolných končatín, asi to predkolenie, vyvrtnutia členkov a iné.
Čo by si mohli rodičia uvedomiť, keď majú doma bábätko, „lezúňa“, ktoré nechajú niekde na chvíľočku, a potom príde ku zraneniu? Čo si možno neuvedomujú, s čím sa vy stretávate?
Dôležité je uvedomiť si, že dieťa napriek tomu, že nechodí alebo neskáče, sa dokáže prevaliť, môže sa plaziť, štvornožkovať a stretávame sa s tým opakovaním, že dieťa je ponechané samé na postieľke, lebo rodič si odskočí, dieťa nenechajú nadlho mimo dozor. Niekedy stačí pár sekúnd a už matka alebo otec prichádza do miestnosti s tým, že dieťa bolo na zemi, plače, počuje krik a tak ďalej.
To isté sa stáva aj na posteliach, prebaľovacích pultoch, gaučoch, to sú veľmi nebezpečné poranenia, pri ktorých niekedy dochádza aj k poraneniu, prasknutiu lebky, a také deti ostávajú u nás. Dôležité je dieťa nikdy nenechať bez dozoru.
Možno je to teraz novší trend, že malé bábätká aj novorodenci spia s rodičmi v posteli, a s tým sa stretáme často, že v spánku matka nevníma pohyby dieťaťa a spadne z postele.
Hovorili ste, že najčastejšie je poranená hlava?
Áno.
Čo nasleduje? Ako sa rieši, keď je prasknutá lebka?
Je to diagnostikované priamo röntgenom. Sú tam rôzne špecifické znaky, väčší opuch na hlave, mäkký, lebo v podkoží je nakrvácané, takže tekutina tam pláva, a to sa volá fluktujúci hematóm. Také dieťa si nechávame na oddelení. Musí sa spraviť CT vyšetrenie na verifikáciu zlomeniny a dôležité je overiť si, či náhodou nie je zakrvácané aj pod lebkou. Občas sa stane, že dieťa musí byť operované, pretože je tam nakrvácané a treba krv odstrániť.
Z toho všetkého, čo ste spomenuli, čo sa najdlhšie a najťažšie lieči? Počula som, že kľúčna kosť je nadlho.
Dôležité je uvedomiť si, že u menších detí sa spoliehame na remodeláciu a čím je človek starší, tým horšie sa mu hoja či už rany alebo zlomeniny. Zlomenina kľúčnej kosti, ktorá môže byť aj u napríklad novorodenca ako pôrodný traumatizmus, tá sa podstatne skôr zahojí ako u 17-ročného aktívneho športovca. Dá sa povedať, že s pribúdajúcim vekom detí sa zlomeniny hoja dlhšie.
Má to nejaký súvis so životným štýlom? To, o čom sme hovorili, obezita alebo nejaké ďalšie problémy?
Áno, máme aj rôzne pridružené ochorenia, imunologické ochorenia, ktoré môžu spomaľovať proces hojenia alebo regenerácie.
Aký podiel majú vrodené chyby na tomto celom?
Na našej klinike detskej chirurgie operujeme aj vrodené chyby rôznych ústrojenstiev, najčastejšie sú to vrodené chyby gastrointestinálneho traktu. Tieto ochorenia sú diagnostikované už prenatálne, čo znamená, že matka, keď je tehotná, tak sonograficky alebo ďalšími vyšetreniami sa zistí, že dieťa má vrodený defekt. Také dieťa je po pôrode transportované do Národného ústavu detských chorôb a potom ďalej manažované u nás, často operačne.
Sú ochorenia a vrodené chyby, ktoré sa zistia po narodení, takže po stabilizácii sú u nás operované. Sú to vrodené chyby gastrointestinálneho traktu, rôzne pľúcne malformácie, neurochirurgické záležitosti.
A ktoré sú najťažšie operácie? Možno pre vás, čo je na dlhé hodiny?
Najťažšie alebo najdlhšie trvajúce aj najkomplikovanejšie sú zákroky u nás na hrudníkovej chirurgii, onkologické operácie, ktoré si vyžadujú multidisciplinárny prístup a tiež sú to komplikované zlomeniny. Je teda využívaná aj osteosyntéza.
Aké typy operácií najčastejšie na vašom oddelení vykonávate?
Dominuje trauma, čiže zlomeniny a poranenia, trauma kostí alebo aj mäkkých častí. Máme elektívne operácie, rôzne prietrže alebo hernie, ktoré sú sledované v našej chirurgickej ambulancii, ako slabinové alebo pupočné prietrže a hernie.
Ďalej máme estetickú medicínu, rôzne hrčky, lipomy, fibrómy odstraňujeme u detí. Ale sú aj akútne operácie dutiny brušnej, náhle príhody dutiny brušnej, najčastejšie apendicitída, cholecystektómia, čiže odstránenie žlčníkov a podobne.
Sú ľudia, ktorí sú náchylnejší na zranenia?
Čo sa týka zlomenín, niektoré deti majú redšie kosti, ale je to na vrub ich iného základného ochorenia a vtedy hovoríme o patologických zlomeninách, ktoré sú riešené u nás alebo na ortopedickej klinike.
Ako pomáha k zdravému vývoju šport a fyzická aktivita?
Hoci sa hovorí, že športom k trvalej invalidite, my si ale myslíme, že práve šport pomáha deťom vyvíjať fyzickú zdatnosť, kondíciu, svalová hmota má svoj význam, určite aj psychická podpora, súťaživosť a tvorivosť u detí.
Aký podiel má zloženie stravy na celkovom vývoji dieťaťa a stave jeho tela?
My sme zástancami toho, aby dieťa malo pestrú stravu, čiže aj mäso, zeleninu, ryby. Najmä po úrazoch a po zlomeninách dodávať vápnik v nejakej forme, takže pestrá strava.
Teraz máme jeseň, blíži sa zima, čo by si mali rodičia s deťmi uvedomiť, na čo by si mali dávať najväčší pozor? Z vášho pohľadu, lebo vy už viete, čo vás čaká.
U nás na klinike detskej chirurgie prichádzajú ťažké mesiace – október, november – kedy sú spojené aj letné úrazy, približujú sa tie zimné. Dôležité je dodržiavať primárnu prevenciu, výchovno-edukačnú činnosť aj od rodičov, aj v škole alebo škôlke, dodržiavať pravidlá bezpečnosti hrania sa na ihrisku a dávať pozor na to, aby deti neboli na postieľkach samé.
