Ale tento model hospodárskeho rastu silne zvýšil závislosť Moskvy na príjmoch z predaja ropy, na Číne a neproduktívnych vojnových výdavkoch. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) odrážajúci sa v štatistikách zaisťuje výroba tankov a nábojov, ktoré sa následne ničia v Donbase, a to sotva možno pokladať za produktívne vynakladanie prostriedkov. Súbežne Rusko zažíva „útek mozgov“, keď zo zeme utekajú najtalentovanejší občania.
Stratégiou Západu nebolo dostať ruskú ekonomiku do stavu obkľúčenia, ale hrou na mačku a myš obmedziť prístup k technológiám, zvýšiť náklady, obmedziť príjmy, a tak z konfliktu urobiť dlhodobo neúnosnú záťaž.
„Nech Rusko radšej míňa peniaze za tankery ako za tanky,“ povedal BBC jeden z amerických predstaviteľov. Na ropnom trhu bolo cieľom Západu obmedziť príjmy Ruska z vývozu, následne vynakladané na vojnu, a nie napríklad pokúsiť sa zabrániť Indii v nákupoch ruskej ropy.
Prinajmenšom celý tento rok môže ruská ekonomika vydržať a predĺžiť stagnáciu na frontoch. Kremeľ pritom svoju stratégiu zjavne postavil na nádeji, že sa mu podarí vydržať a dočkať sa výmeny prezidenta USA a zníženia pomoci Západu Ukrajine.
Preto sa teraz pozornosť znova upla na stámiliardy ruských aktív zmrazených na začiatku vojny.
Rusko stavia na Čínu
Vodcovia krajín G7 teraz požiadali svoje centrálne banky, aby vyhodnotili technické a právne otázky. Ústredné banky majú podľa všetkého pochybnosti. Zvykli si na nezávislosť na vládach a na to, že sú uchránené účasti na podobných akciách. Avšak aj tak Západ vypracováva plán, ako odovzdať Ukrajine desiatky miliárd z ruských aktív alebo úroky z nich, ak by sa investovali.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
