Kristína Madarásová reprezentuje Slovensko v bikrose aj v pumptracku, má za sebou účasť na európskych aj svetových súťažiach, kde každoročne potvrdzuje svoje kvality a aj tento rok plánuje obhájiť titul majsterky Slovenska. Napriek tomu však o sebe tvrdí, že nie je profesionálka, keďže sa bikrosom ani pumptrackom v našich podmienkach zatiaľ uživiť nedá.
Veľký potenciál oboch športov vidí aj na Slovensku, kde niektoré pumptracky dosahujú kvalifikačnú či majstrovskú úroveň. Pri bikrose zdôrazňuje podporu rodičov, nestačí len detská húževnatosť. Prezradila nám tiež to, kto ju k bikrosu inšpiroval, ako vyzeral jej návrat po niekoľkomesačnej pauze a kde vo svete sú najlepšie podmienky pre bikros a pumptrack.
Bikros nie je práve typický ženský šport a o to vzácnejšie je vidieť Slovenku stáť na stupni víťazov na svetových súťažiach. Ako ste sa k tomuto športu vlastne dostali? A aké boli reakcie zo strany vašej rodiny?
K bikrosu som sa dostala cez brata, ktorý začal jazdiť ako prvý. V Trnave sme mali aj bikrosovú trať, na ktorú sme často chodievali, keď sme išli do neďalekého parku. Rodičia boli radi, lebo sme športovali. Myslím si ale, že mamina nebola zo začiatku práve nadšená, pretože chcela, aby som tancovala. Časom to ale spracovala, teda dúfam, predsa len je to už 20 rokov.
Akým obmedzeniam ste v tejto súvislosti s tréningami museli ako dieťa a tínedžer čeliť? Ako často ste trénovali a ako sa vám darilo zvládať školu popri tréningoch?
Obmedzenia neboli v podstate takmer žiadne. Až na to, že kým som nemala vodičský preukaz, museli na tréningy so mnou chodiť rodičia, najmä ak to bolo mimo mesta. Tréningy boli takmer každý deň, záležalo od toho, či bola zimná príprava alebo sezóna. Čo sa týka školy, tak s tým som nemala nikdy nejaký veľký problém. Vždy sa to dalo zvládnuť, buď učením na cestách, alebo po tréningoch.
Túžili ste vždy po profesionálnej športovej kariére? Vyštudovali ste totiž obchodnú akadémiu. Mali ste možno v pláne vydať sa aj týmto smerom?
Vždy som túžila športovať. Nedá sa síce povedať, že som úplne profesionálny športovec, keďže sa bikrosom ani pumptrackom v našich podmienkach zatiaľ uživiť nedá. Obchodná akadémia bola popri športe vlastne jediná možnosť, keďže som nechcela ísť na gymnázium, pretože vtedy som nevedela, či budem pokračovať na vysokej škole. Nikdy ma však nelákalo ísť týmto smerom, ale raz sa k tomu možno vrátim, keďže stredná ma celkom bavila. Zatiaľ však chcem športovať najdlhšie, ako sa bude dať a popri tom robiť niečo spojené s bicyklami.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
