Holandská ministerka Adriaansensová tvrdí, že ceny potravín v Európskej únii sú nižšie hlavne v prípade tých krajín, kde žije väčší počet obyvateľov. Obchodné reťazce totiž majú tendenciu sa na týchto trhoch správať inak. Adriaansensová poukazuje zároveň na to, že napríklad holandské supermarkety nemôžu ľahko nakupovať tovar od niektorých veľkoobchodov a nemajú možnosť dopytovať koncové produkty od lacnejších dodávateľov v Nemecku.
Veľkoobchodníkom sa totiž prestáva páčiť takzvaný paralelný obchod. Ten spočíva v tom, že maloobchodníci nakupujú tovar od lacných veľkoobchodníkov v jednej krajine a následne ich prevážia do iných ekonomík, kde si môžu za rovnaký tovar účtovať viac. Výrobcovia sa ale teraz často snažia zabezpečiť, aby výrobky predávané v jednej krajine v nej nakoniec zostali.
Európska komisia ale výhody paralelného obchodu dlhodobo vyzdvihuje a tvrdí, že každý rok európski spotrebitelia vďaka nemu ušetria až 14 miliárd eur. Aj preto Európska únia v minulosti už firmy, ktoré sa snažili paralelnému obchodu brániť, pokutovala. Týkalo sa to napríklad belgického pivovaru AB InBev alebo spoločnosti Mondelez.
Zákaz diskriminácie?
Holandská ministerka pre hospodárstvo ale chce ísť ešte ďalej a zaviesť pre celú Európsku úniu zákaz diskriminácie. Uviedla, že našla podporu ďalších 8 únijných krajín, vďaka ktorým majú nové pravidlá prísť do platnosti. V praxi by tieto pravidlá bránili obchodníkom obmedzovať supermarkety v zásobovaní tovaru tam, kde je najlacnejší.
Výrobcovia sa ale obhajujú a argumentujú tým, že cenotvorba nie je jednoduchá. Odráža aj špecifické miestne pravidlá, do ktorých sa zaraďujú náklady na balenie, dopravu alebo dane. Argumentujú tiež tým, že maloobchodníci sú v konečnom dôsledku zodpovední za stanovenie spotrebiteľských cien a odvolávajú sa na odlišnú trhovú silu reťazcov v jednotlivých únijných štátoch.
