Ďalšou osobou, ktorá hľadá odpovede, je Irina Otarashvili. V pôrodnici v Kvareli na úpätí gruzínskych kaukazských hôr v roku 1978 porodila chlapcov-dvojičky. Lekári jej povedali, že obaja sú zdraví, ale z dôvodov, ktoré neboli nikdy vysvetlené, pred ňou bábätká ukryli. Tri dni po pôrode jej povedali, že dvojičky náhle zomreli. Údajne pre problémy s dýchaním.
Irina a jej manžel to nevedeli pochopiť, ale najmä v sovietskych časoch ste „nespochybňovali autoritu“, hovorí. Verila všetkému, čo im povedali. Požiadali ich, aby si priniesli kufor pre telesné pozostatky dvojičiek a pochovali ich na cintoríne alebo v záhrade, ako to bolo v tom čase bežné. Lekár im povedal, aby puzdro nikdy neotvárali, pretože by pre nich bolo príliš rozrušujúce vidieť telá.
Irina urobila, čo jej povedali, ale o 44 rokov neskôr jej dcéra Nino našla Tamuninu skupinu na Facebooku a začala byť podozrievavá. „Čo keby naši bratia naozaj nezomreli?“ čudovala sa. Nino a jej sestra Nana sa rozhodli kufor vykopať. „Moje srdce bilo ako o závod,“ hovorí. „Keď sme ho otvorili, neboli tam žiadne kosti, len palice. Nevedeli sme, či sa máme smiať alebo plakať.“ Teraz verí, že jej stratení bratia môžu byť stále nažive.
Stretnutie s biologickou matkou
V hoteli v Lipsku sa Amy a Ano pripravujú na stretnutie so svojou biologickou matkou Azou, ktorá nervózne čaká v inej miestnosti. Amy váhavo otvorí dvere a Ano ju nasleduje. Aza sa na deti vrhne a pevne ich objíme, jedno dvojča pod každú pazuchu. Minúty ubiehajú, sú zomknuté v objatí, nikto neprehovorí.
Po Amyinej tvári stekajú slzy, ale Ana zostáva pokojne a neochvejne. Dokonca trochu podráždene. Všetky tri si sadnú a rozprávajú sa v súkromí.
Neskôr dvojčatá hovoria, že ich matka vysvetlila, že po pôrode upadla do kómy. Keď sa prebudila, nemocničný personál jej povedal, že krátko po narodení bábätká zomreli. Povedala, že stretnutie s Amy a Ano dalo jej životu nový zmysel. Hoci si nie sú blízke, stále sú v kontakte.
V roku 2022 začala gruzínska vláda vyšetrovanie obchodovania s deťmi. Uviedla, že hovorila s viac ako 40 ľuďmi, ale prípady sú „veľmi staré a historické údaje sa stratili“. Tamuna povedala, že sa o informácie podelila, ale vláda nepovedala, kedy zverejní svoju správu.
Vláda vyšetrovala medzinárodné obchodovanie s deťmi ešte v 2003, viedlo k niekoľkým zatknutiam, no na verejnosť sa dostalo len málo informácií. Po ďalšom vyšetrovaní v roku 2015 informovali gruzínske médiá, že generálny riaditeľ pôrodnice Rustaviho Aleksandre Baravkovi bol zatknutý, ale zbavili ho viny, a tak sa vrátil do práce.
Tamuna teraz spojila sily s právničkou na ochranu ľudských práv Liou Mukhashavriou, aby prípady skupiny obetí predložili gruzínskym súdom. Chcú právo na prístup k svojim rodným listom – niečo, čo v súčasnosti gruzínska legislatíva neumožňuje. Dúfajú, že to pomôže. „Vždy som mala pocit, že mi v živote niečo alebo niekto chýba,“ hovorí Ano. „Kedysi som snívala o malom dievčatku v čiernom, ktoré ma bude sledovať a pýtať sa ma na môj deň.“ Ten pocit zmizol, keď našla Amy.
