Skupina má viac ako 230-tisíc členov a spolu s prístupom na webové stránky DNA otvorila dokorán temnú kapitolu v histórii Gruzínska.
V roku 2021 ju založila novinárka Tamuna Museridzeová po tom, čo zistila, že bola adoptovaná. Rodný list s nesprávnymi údajmi našla pri vypratávaní domu svojej zosnulej matky. Skupinu založila, aby pátrala po vlastnej rodine, skončilo to odhalením škandálu obchodovania s deťmi, ktorý postihol desiatky tisíc Gruzíncov a ktorý trval desiatky rokov. Hoci pomohla zjednotiť stovky rodín, tú svoju zatiaľ nevypátrala.
Tamuna pri adopcii objavila čierny trh, ktorý pôsobil po celom Gruzínsku a pokračoval od začiatku 70. rokov 20. storočia do roku 2006. Verí, že ho spravoval organizovaný zločin, ktorý zahŕňal ľudí zo všetkých vrstiev spoločnosti, od taxikárov až po vládne špičky. „Ten rozsah je nepredstaviteľný. Ukradli až 100-tisíc detí. Bolo to systémové,“ hovorí novinárka.
Tamuna vysvetľuje, že toto číslo vypočítala tak, že spočítala počet ľudí, ktorí ju kontaktovali, a spojila to s časovým rámcom a celoštátnym rozšírením prípadov. Vzhľadom na nedostatočný prístup k dokumentom – niektoré sa stratili a iné nie sú zverejnené – však nemožno presné číslo overiť.
Novinárka hovorí, že mnohí rodičia jej povedali, že keď žiadali vidieť telá ich mŕtvych detí, bolo im povedané, že už boli pochované v areáli nemocnice. Cintoríny v gruzínskych nemocniciach však nikdy neexistovali. V iných prípadoch rodičom ukázali mŕtve deti, zmrazené v márnici.
Tamuna hovorí, že kúpiť dieťa bolo v tom čase drahé, pýtali si 1 000 maneti (asi 1 350 eur) za dievča a 1 500 maneti (asi 1850 eur) za chlapca, čo v Gruzínsku predstavuje asi ročný plat. Zistila tiež, že niektoré deti skončili v rodinách v USA, Kanade, na Cypre, v Rusku či na Ukrajine… V roku 2006 Gruzínsko zmenilo svoju legislatívu o adopcii a posilnilo zákony proti obchodovaniu s ľuďmi, čím sa nelegálne adopcie sťažili.
V sovietskych časoch sme autoritu nespochybňovali
(Článok pokračuje na ďalšej strane)