Je náročné zovšeobecniť takto všetky ľudské trápenia na jednu či dve veci, ktorými si sťažujeme či komplikujeme vlastný život najviac. Čo však povedať môžem s istotou a pokojom na duši, sú veci, ktoré s ľuďmi najčastejšie riešim na našich koučingových sedeniach. Tam sa derie na vrchol tohto rebríčka hneď pár vecí, no asi najväčšou prekážkou, ktorá nám bráni v tom, aby sme našli šťastie, pokoj, či lásku a dokázali sme si svoj život skutočne vychutnať, sú emócie.
Nenaučili nás, ako s nimi pracovať. Ako sa počúvať, ako sa vnímať. Čo nám emócie hovoria, čo znamenajú, k čomu nás nabádajú. Vlastne nás neviedli ani k tomu, ako si budovať vzťah sami so sebou. Ako si načúvať, ako spoznať naše potreby a túžby.
A to je veľký problém. Je to akoby sme sa snažili nájsť zakopaný poklad, ktorý skrýva naše šťastie, no my nemáme mapu, ktorá by nás k nemu doviedla. A ešte máme pásku cez oči a štuple v ušiach, zviazané ruky a nohy. A ten poklad ukryli v nebezpečnej džungli a stráži ho obrovský drak.
Oukej, možno som zbytočne dramatický, no myslím, že chápete pointu. Keď si nerozumieme, je nemožné, aby sme zistili kvôli čomu sa vlastne cítime zle, kvôli čomu sa trápime a kvôli čomu trpíme. A takisto nedokážeme nájsť to, vďaka čomu by sme boli konečne, v hĺbke svojich sŕdc, šťastní a spokojní.
Dá sa to však jednoducho zmeniť. Za pomoci sebereflexívnych cvičení, múdrych kníh, terapií a koučingov. Tieto veci nám dokážu pomôcť lepšie sa spoznať, čo nám pomôže zasa k tomu, aby sme sa začali cítiť sa podstatne lepšie. A o to nám vlastne všetkým ide.
V čom podľa vás spočíva rozdiel medzi „snami“ a „cieľmi“ a ako si myslíte, že by ľudia mali tieto dva koncepty prepojiť?
V predchádzajúcom bode som sa s písaním vyjašil, tu teda budem stručný. Sny odzrkadľujú naše túžby. To, po čom prahneme a bažíme. Dodávajú nám nádej, silu, odvahu a sú kľúčom k tomu, aby sme lepšie spoznali seba a naše hlboké emočné potreby.
A ciele, tie tvoria cestu, po ktorej keď prejdeme, tak si tie emočné potreby naplníme.
Máte v knihách nejaké posolstvo alebo myšlienku, ktorú by ste chceli, aby si čitatelia zapamätali na celý život? Ak áno, aké?
Fúha, veľa. No jedna z tých najdôležitejších by bola, aby sme sa konečne začali viac venovať sebe. Aby sme sa začali spoznávať a objavovať. Prijímať a akceptovať. Aby sme so sebou prestali neustále súperiť, bičovať sa v mysli za všetky prešľapy a neustále si niečo vyčítať. Aby sme sa prestali vystavovať situáciám a stretávať sa s ľuďmi, ktoré a ktorí nám škodia a ubližujú.
Vymenoval som viac vecí, viem, no všetko sa to dá povedať jednoducho, a to, aby sme si konečne začali byť najlepšími priateľmi a správali sa k sebe tak, akoby sme sa skutočne mali radi.
Myslíte si, že existujú špecifické výzvy pre slovenské publikum v oblasti osobného rozvoja, ktoré sa líšia od iných krajín?
Isto, všetky krajiny majú svoje špecifiká. U nás napríklad, žiaľ, ešte stále panuje veľká stigma v oblasti duševného zdravia, čo je preveliká škoda. Predlžujeme si tak vlastné trápenie a zbytočne si komplikujeme a sťažujeme vlastný život.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
