V Kirgizsku po ťažbe uránovej rudy vzniká nebezpečný priestor, hrozí zamorenie najľudnatejšej oblasti v Strednej Ázii. Región môže postihnúť jadrová katastrofa porovnateľná s černobyľskou haváriou, píše Idnes.cz.
Kalová lagúna pri meste Majluu-Suu, ktorá zadržiava približne 700 tisíc metrov kubických rádioaktívneho materiálu z uránových baní, sa po zosuve pôdy v roku 2017 stala nestabilnou. V dôsledku ďalšieho zosuvu alebo zemetrasenia by mohol jej obsah preniknúť do riečneho systému, ktorý sa využíva na zavlažovanie poľnohospodárskych oblastí v Kirgizsku, Uzbekistane a Tadžikistane.
Ďalej to takto pokračovať nemôže
Pretrhnutie priestoru by zrejme región urobilo neobývateľným a vyhnalo z domovov milióny ľudí v týchto troch krajinách, uvádzajú najnovšie štúdie v rámci projektu Európskej komisie a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR). Vyplýva z nich, že typ odpadu, ktorý je tam uložený nemožno bezpečne ponechať na súčasnom mieste a je nutné ho premiestniť ďalej od brehov rieky Majluu-Suu.
Ferganské údolie, kam by sa kontaminovaná voda dostala, je najhustejšie osídlenou oblasťou v Strednej Ázii. Žije v ňom 16 miliónov obyvateľov, z ktorých mnohí sú odkázaní na pestovanie bavlny, ryže, obilia, ovocia a zeleniny, dodal portál Seznamzpravy.cz.
„Ak rieka kvôli zosuvu pôdy prenikne hrádzami, hlušina z dvoch banských skládok sa dostane do vody,“ uviedla Gulšair Abdullajevová, vedúca rádiologického laboratória v meste Majluu-Suu.
„Ekologická katastrofa by bola takmer porovnateľná s Černobyľom,“ dodala.
Štúdie: Bola by to strašná katastrofa
Štúdie ukázali, že odpad na týchto skládkach je tekutý, čo je nebezpečné. V prípade silného zemetrasenia by sa mohol dostať do rieky, hovorí Sebastian Hess, inžinier nemeckej firmy G.E.O.S., ktorú si najala kirgizská vláda.
„To by bola strašná katastrofa,“ dodal s tým, že voda, ktorej hrozí zamorenie, sa používa na zavlažovanie polí. Zosuv pôdy v roku 2017 mal za následok zdvihnutie hladiny rieky, čím sa voda priblížila k hrádzi a narušila jej základy.
