Vesmírna turistika by podľa ročného odhadu UBS mohla do roku 2030 generovať ročné príjmy takmer štyri miliardy dolárov (viac ako 3,5 miliardy eur). To je jeden z dôvodov, prečo sa o ňu zaujíma čoraz viac spoločností.
Od letu prvého vesmírneho turistu na svete z 28. apríla 2001, amerického podnikateľa Dennisa Tita, zaznamenala vesmírna turistika viacero míľnikov. Sprístupnili sa ďalšie možnosti suborbitálnej a orbitálnej turistiky. Aj keď koncept vesmírneho turizmu znie stále futuristicky, v skutočnosti má už zabehnutú históriu.
Ruská vesmírna agentúra je však zatiaľ jedinou spoločnosťou, ktorá úspešne sprostredkovala orbitálnu vesmírnu turistiku. Stalo sa to na začiatku 21. storočia, keď sa do vesmíru dostalo sedem vesmírnych turistov. Svoju činnosť v oblasti vesmírneho cestovného ruchu však ukončila v roku 2010.
Aj iné spoločnosti pracovali na tom, aby sa vesmírna turistika stala ziskovou ponukou, a to vývojom suborbitálnych vozidiel určených na prepravu cestujúcich. Britský miliardár Virgin Richard Branson vletel do suborbitálneho priestoru so svojou spoločnosťou Virgin Galactic, zatiaľ čo herec Star Treku William Shatner sa stal najstarším človekom vo vesmíre vďaka výletu s Blue Origin.
Dovolenka mimo tohto sveta?
Okrem súkromných misií do vesmíru – ako napríklad Inspiration4 z roku 2021, počas ktorej členovia strávili niekoľko dní vo vozidle SpaceX krúžením okolo Zeme, a nadchádzajúcej misie DearMoon plánovanej na rok 2024, zaplatenej japonským miliardárom Jusaku Maezawa, ktorý so sebou chce vziať umelcov z celého sveta, sa v súčanosti pracuje aj na niekoľkých vesmírnych „hoteloch“.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
