Zatiaľ navštevuje kurz angličtiny, ktorý v tichosti vedie v jej susedstve – jeden z mnohých, ktoré sa v posledných rokoch v tichosti objavili napriek zákazu. Dievčatá tiež mohli pokračovať v štúdiu sledovaním online kurzov alebo sledovaním programov ako BBC Dars – vzdelávací program pre afganské deti, vrátane dievčat vo veku 11 – 16 rokov, ktorým bol zakázaný vstup do školy, ktorý Organizácia Spojených národov označila za „záchranné lano pri učení“. minulý rok.
Ale Zainab a dievčatá ako ona patria k tým šťastnejším. Keď sa rodiny snažia dostať dostatok jedla – ako mnohí v Afganistane – prístup k online vzdelávaniu jednoducho nepovažujú za „prioritu pre ich dcéry“, poznamenáva Samira Hamidi, regionálna aktivistka Amnesty International.
Budúcnosť mnohých afganských dievčat je „pochmúrna“, varuje – poukazujúc na skutočnosť, že mladé dievčatá sa naďalej vydávajú, keď dosiahnu pubertu, a sú ďalej ohrozené zrušením zákonov zo strany Talibanu, ktorých cieľom je chrániť ženy v manželstvách zneužívajúcich násilie. A nie je to len 13-ročným bráneným v prístupe k vzdelaniu. BBC zistila, že zákaz sa rozširuje aj na mladšie dievčatá, ak sa zdá, že prešli pubertou.
Naya, nie jej skutočné meno, má len 11, no už nechodí do školy vo svojej rodnej provincii Kandahár. Jej otec hovorí, že ju vláda „opustila“, pretože vyzerá staršia ako je. „Je väčšia ako priemer, a to bol dôvod, prečo nám vláda povedala, že nemôže chodiť do školy. Musí nosiť závoj (hidžáb) a zostať doma.“
Nevkladá veľké nádeje na zmenu pravidiel v rámci súčasného režimu, ale chcel zdôrazniť jeden bod: myšlienka, že ľudia v Afganistane podporili zákaz Talibanu, bola „absolútna lož“. „Je to absolútne obvinenie Afgancov a Paštúnov, že nechcú vzdelanie svojej dcéry, ale problém je naopak,“ povedal. „Najmä v Kandaháre a ďalších paštúnskych provinciách (kde žijú Paštúni) je veľa ľudí pripravených poslať svoje dcéry do škôl a univerzít, aby získali vzdelanie.“
Zákaz stredoškolského vzdelania však zďaleka nie je jedinou zmenou, ktorej tieto dievčatá čelia. V decembri 2022 bolo ženám povedané, že už nemôžu navštevovať univerzitu. Potom tu boli pravidlá obmedzujúce, ako ďaleko môže žena cestovať bez mužského príbuzného, ako sa obliekajú, aké práce môžu vykonávať, a dokonca aj zákaz navštevovať ich miestne parky.
Existujú nádeje, hovorí Samira Hamidi z Amnesty, že tajné školy a online vzdelávanie „môžu byť rozšírené“. Dodala však: „V krajine s viac ako miliónom dievčat, ktoré čelia zákazu svojich základných ľudských práv na vzdelanie, toto úsilie nestačí.“ Tvrdí, že potrebuje „okamžité a merateľné kroky medzinárodného spoločenstva na nátlak na Taliban“, ako aj širšiu medzinárodnú podporu vzdelávania v celej krajine.
Ale kým sa tak nestane, dievčatá ako Habiba, Mahtab a Tamana zostanú doma. „Je to veľmi ťažké,“ hovorí Habiba, 18. „Cítime sa ako v skutočnom žalári.“ Hovorí však, že stále má nádej. Jej kamarátka Tamana si tým nie je taká istá. „Úprimne, neviem, či sa školy znovu otvoria alebo nie za tejto vlády, ktorá nemá ani trochu myslenia a pochopenia pre dievčatá,“ hovorí 16-ročná žena. „Dievčatá považujú za nič.“
