Populácia v rozvinutých krajinách starne a tento trend sa v nasledujúcich desaťročiach ešte viac prehĺbi. Odhady naznačujú, že do roku 2050 sa počet ľudí nad 65 rokov zdvojnásobí.
To vytvára veľký tlak na dôchodkové systémy, ktoré sa musia prispôsobiť novým demografickým podmienkam. Niektoré krajiny už podnikli kroky na zabezpečenie udržateľnosti dôchodkov, iné ešte hľadajú riešenia.
Porovnanie dôchodkových systémov vo svete
Každá krajina rieši financovanie dôchodkov odlišne. Ako upozornili openiazoch.sk, podľa globálnej správy Allianz sa hodnotí dôchodkový systém na základe troch hlavných kritérií:
- Demografia a fiškálna stabilita – dôležitá je veková štruktúra populácie a podiel pracujúcich na jedného dôchodcu.
- Udržateľnosť systému – hodnotí sa dlhodobá finančná stabilita dôchodkového systému.
- Primeranosť dôchodkov – cieľom je zabezpečiť dostatočný príjem pre dôchodcov na udržanie životného štandardu.
Podľa správy z roku 2025 je priemerné skóre dôchodkových systémov 3,7, čo je mierne horšie ako v roku 2023. Medzi najlepšie hodnotené systémy patria tie v Dánsku, Holandsku a Švédsku, zatiaľ čo najhoršie výsledky dosiahli krajiny ako Srí Lanka, Poľsko či Malajzia.
Ako sa Japonsko dostalo medzi lídrov?
Japonsko v minulosti zápasilo s neudržateľným dôchodkovým systémom, no v poslednom desaťročí urobilo významné reformy, vďaka ktorým sa dostalo medzi krajiny s najlepším dôchodkovým modelom. Čo urobili Japonci inak?
- Zvýšili vek odchodu do dôchodku – v krajine pracuje až tretina ľudí vo veku 65 – 70 rokov.
- Podporili zamestnávanie starších osôb – zamestnávatelia majú motiváciu ponúkať prácu aj seniorom.
- Zlepšili finančnú udržateľnosť – prijali opatrenia na zníženie štátnych výdavkov na dôchodky.
- Posilnili individuálne sporenie – dôraz sa kladie na súkromné dôchodkové schémy.
Tieto kroky ukázali, že kombinácia dlhšej pracovnej aktivity a silného kapitalizačného piliera môže výrazne pomôcť dôchodkovému systému.
Slovensko: Napredovanie, ale s výzvami
Slovensko sa v dôchodkovom rebríčku Allianz posunulo zo 36. miesta (2015) na 27. miesto (2025). Najväčšie zlepšenie nastalo v oblasti udržateľnosti, kde skóre kleslo z 4,0 na 3,4 (nižšie číslo znamená lepšiu stabilitu systému). Stále však zostávajú výzvy:
- Zhoršujúca sa demografia – v roku 1978 sa narodilo 100-tisíc detí, v roku 2023 už len 49-tisíc.
- Nízka zamestnanosť seniorov – len 7 % mužov nad 65 rokov stále pracuje, kým v Japonsku je to 35 %.
- Slabé súkromné úspory – Slováci sa spoliehajú najmä na štátne dôchodky, čo môže byť v budúcnosti rizikové.
Odborníci sa zhodujú, že budúcnosť dôchodkov na Slovensku závisí od posilnenia kapitalizačného piliera a stimulov na predĺženie pracovnej aktivity. Inšpirácia z Japonska môže byť jednou z ciest k lepšej udržateľnosti systému.
