Melanie Murphy Richter, dietologička a odborníčka na výživu, ktorá sa taktiež nezúčastnila štúdie tvrdí, že hoci kompenzačný spánok – dobiehanie cez víkendy, ako naznačuje nová štúdia – môže byť krátkodobo užitočný, nie je to prístup k optimálnemu duševnému a fyzickému zdraviu.
„Nepretržitý nedostatok spánku môže viesť k hromadeniu stresových hormónov, nerovnováhe vášho metabolizmu a zvýšeniu zápalu – veci, ktoré pár hodín spánku navyše len tak ľahko nenapraví. V priebehu času to môže prispieť k vážnym zdravotným problémom, ako je obezita, cukrovka a srdcové choroby, ako naznačuje aj táto štúdia.“
Odporúča, že „z hľadiska funkčného zdravia je dôležité dodržiavať pravidelný spánkový režim a uprednostňovať kvalitu než kvantitu spánku a „nespoliehať sa“ na to, že si deficit dokážete vykompenzovať zdriemnutím alebo dlhším spánkom cez víkendy, hoci by mohol znížiť riziko srdcových chorôb takmer o 20 %. Myslite na spánok ako na základ, ktorý podporuje všetko ostatné, čo robíte pre svoje zdravie – či už je to výživa, cvičenie alebo zvládanie stresu. Aj keď sa po náročnom týždni môžete trochu zotaviť, najlepšou stratégiou je v prvom rade vyhnúť sa spánkovému dlhu tak, že sa konzistentný a kvalitný spánok stane súčasťou vašej rutiny.“
Vplyv na kardiovaskulárne zdravie
Spánok pomáha pri hojení a obnove srdcových ciev a ovplyvňuje procesy, ktoré udržiavajú krvný tlak, hladinu cukru a kontrolu zápalu. Príliš málo spánku môže zvýšiť riziko kardiovaskulárnych ochorení.
Tadwalkar povedal, že nedostatok spánku môže narušiť prirodzený cirkadiánny rytmus tela (pravidelný 20-28 hodinový cyklus, počas ktorého prebiehajú všetky dôležité biologické a fyziologické procesy v našom organizme na úrovni mysle aj tela, pozn. red.), čo zase môže ovplyvniť produkciu hormónov, ktoré pomáhajú regulovať hladinu cukru v krvi. To môže viesť k inzulínovej rezistencii a ďalším kardiovaskulárnym rizikám.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
