Do Európy sa dostal nebezpečný invazívny druh včiel z Ázie. Je ohrozením pre tunajšie druhy

Reklama
Ilustračná fotografia (Zdroj: profimedia/tvnoviny)

Vedci zistili, že včela kvetná v Európe prvýkrát založila kolóniu. Blízkosť kolónie k voľnému prístavu Birżebbuġa, ktorý je hlavným nákladným centrom Malty, naznačuje, že včely mohli na ostrov priplávať na niektoré obchodné lode.

Do Európy sa dostal ďalší invázny druh z Ázie. Prvú európsku kolóniu inváznych divokých včiel kvetných objavili vedci na Malte. Objav tejto drobnej včely s latinským názvom Apis florea vyvolal obavy medzi miestnymi včelármi a ochrancami prírody.

​Invázny druhy by totiž mohol mať potenciálne zničujúci vplyv na populácie pôvodných druhov včiel. Existuje pravdepodobnosť, že ázijský druh bude prenášať početné choroby, voči ktorým môžu byť európske včely málo odolné, informoval spravodajský server The Guardian.

Podľa skorších správ včela kvetná pomaly rozširuje svoje teritórium z Ázie na Blízky východ a do severovýchodnej Afriky. Až doteraz ale nebol nikdy zaznamenaný jej výskyt v Európe. ​Keď bola na Malte na vetve stromu objavená kolónia obsahujúca viac ako 2000 dospelých včiel, vedci vykonali testy DNA, aby mohli určiť druh. Akonáhle potvrdili, že sa jedná o včely druhu Apis florea, bola kolónia odstránená a zničená.

Vedci, ktorí o svojom objave informovali v odbornom časopise Journal of Apicultural Research, ale majú podozrenie, že jedna skupina včiel už úľ opustila, aby založila novú kolóniu. Blízkosť kolónie k voľnému prístavu Birżebbuġa, ktorý je hlavným nákladným centrom Malty, naznačuje, že včely mohli na ostrov priplávať na niektoré obchodné lode.

Juliana Rangelová, profesorka včelárstva na Texaskej univerzite, varovala, že by mohlo byť otázkou iba niekoľko rokov, kým sa tento druh rozšíri na ďalšie miesta. „Vzhľadom k veľkému počtu ostrovov v Stredomorí, ktoré sú relatívne blízko seba, a tiež s ohľadom na to, že je tak blízko aj kontinentálna pevnina, je veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti nastanú ďalšie také invázie, ktoré ohrozia našu biodiverzitu spôsobom, ktorému možno ešte ani nerozumieme,“ povedala Rangelová.

„Jediné, čo môžeme urobiť, je byť ostražití, hlásiť každé pozorovanie exemplárov alebo rojov, ktoré sa zdajú byť odlišné alebo nové, odstrániť ich, akonáhle sú pozitívne identifikované, prehľadať okolie kvôli ďalším možným výskytom a pokračovať v monitorovaní, najmä v prístaviskách, kde môžu roje cestovať na lodiach,“ dodala vedkyňa.

Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie