Od prvého bombardovania Bratislavy americkým vojenským letectvom, ktoré si vyžiadalo veľké materiálne škody a nemalé obete na ľudských životoch, uplynie dnes (16. júna) 80 rokov.
Americký nálet na Apollo, ku ktorému došlo 16. júna 1944, využila propaganda vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945). Napríklad denník Gardista publikoval na prvej strane, jeden deň po pohrebe obetí náletu, rozsiahly článok pod názvom Nezradíme preliatu krv, vrátane prejavu podpredsedu vlády a hlavného veliteľa Hlinkovej gardy Alexandra Macha. TASR o tom informoval zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
Údaje o obetiach bombardovania sa rôznia. Niektoré zdroje uvádzali počty mŕtvych od 70 po 300, ale podľa vtedajšej Civilnej protileteckej obrany (CPO) ich počet presiahol 770.
„Bojový let amerických bombardérov sa začal krátko pred šiestou hodinou, keď na leteckej základni Lecce, v južnom cípe Talianska, začali štartovať štvormotorové bombardéry typu B-24 Liberator. Ich úlohou, ako aj úlohou letcov ďalších troch bombardovacích skupín, bolo vykonať bombardovací nálet na bratislavskú rafinériu minerálnych olejov Apollo, ako aj ďalšie nepriateľské ciele vojenského charakteru,“ objasnil historik.
Podľa jeho slov bombardovací nálet amerického letectva nebol náhodný. Bratislavská rafinéria sa totiž podieľala približne 1,3 percentami na produkcii nemeckej ríše. Podľa americkej rozviedky patrila medzi desiatku najväčších producentov ropných produktov v strednej Európe, okrem oblasti rumunskej Ploiesti.
„Takže v rámci spojeneckej leteckej vojny proti závodom s ropnými produktmi pre nemeckú armádu, ako aj pre armády ich spojencov, sa tento významný vojenský cieľ nemohol dostať mimo záujmu plánovačov leteckých útokov,“ priblížil zástupca riaditeľa VHÚ. Ľudácka tlač po nálete písala, že americký nálet sa uskutočnil na žiadosť Sovietov.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
