Nezabúdajme na obete stalinskej éry a nedopusťme, aby sa vrátila neľudskosť týchto čias. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová pri príležitosti sobotného (13. 4.) Dňa nespravodlivo stíhaných.
„Dnešný Deň nespravodlivo stíhaných nám pripomína vrcholiace represie komunistického režimu, ktorý si privlastnil právo rozhodovať o životoch ľudí, a to aj doslova,“ zdôraznila Čaputová na sociálnej sieti.
Pred 74 rokmi, v noci z 13. na 14. apríla 1950, vtedajšia štátna moc v rámci Akcie K zlikvidovala mužské kláštory. Zásah proti ich osadenstvu aj proti protestujúcim veriacim sa niesol v znamení násilia a nebývalej krutosti.
„Chráňme si svoju slobodu – život v slobode znamená život bez strachu,“ odkázala Čaputová.
Deň nespravodlivo stíhaných sa spája s akciou bezpečnostných zložiek v komunistickom Československu
Akcii K predchádzalo ultimátum ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku prednesené na rokovaniach s rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára 1949. Žiadal v ňom, aby Cirkev vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde, zrušila suspenzie kňazov spolupracujúcich s komunistickým režimom a suspendovala kňazov odsúdených za údajnú protištátnu činnosť.
Akciu napokon schválilo predsedníctvo Komunistickej strany Československa (KSČ) vo februári 1950.
Krátko pred akciou sa v dňoch 31. marca až 4. apríla 1950 odohral v Prahe tiež vykonštruovaný proces s predstaviteľmi cirkevných rádov. Z desiatich obvinených boli deviati Česi a jeden Slovák, redemptorista Ján Mastyľák, ktorého odsúdili na doživotie.
Barbarská noc
Na Akcii K, známej aj pod názvom Barbarská noc, sa zúčastnili príslušníci ŠtB, národnej bezpečnosti a ľudových milícií. Tí v noci z 13. na 14. apríla 1950 vnikli do 56 mužských kláštorov v celom Československu a konkrétne na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
