Zdroj foto: twitter/JosepBorrell
Ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok v Bruseli diskutujú o návrhu Európskej komisie na jedenásty sankčný balík voči Rusku. Zameraný má byť voči tretím krajinám, ktoré pomáhajú Moskve obchádzať sankcie EÚ.
Slovensko na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci zastupuje minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Wlachovský. Pripravovaný 11. sankčný balík by mal predvídať aj možnosť sankcionovania firiem podporujúcich ruskú vojnovú mašinériu.
Týždenník Politico v tejto súvislosti upozornil, že do tejto kategórie patrí aj množstvo európskych firiem napojených na Rusko, ktoré pomáhajú ruskej strane obchádzať alebo zmierňovať dosah doterajších reštriktívnych opatrení.
Politico s odvolaním sa na viacerých európskych diplomatov uviedol, že Maďarsko a Grécko podmieňujú svoj súhlas s novým balíkom sankcií tým, že sa na „čierny zoznam“ nedostanú niektoré ich firmy. Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó napríklad začiatkom mája uviedol, že pre Budapešť by bolo problémom, ak by na takomto zozname mala figurovať aj maďarská OTP Banka.
Nemenovaný grécky diplomat zas upozornil, že viaceré grécke spoločnosti boli zahrnuté na tento zoznam bez akéhokoľvek predchádzajúceho varovania a pre činnosti, ktoré sú v rámci doterajších sankcií EÚ legálne. Podľa Politico diplomati z niekoľkých krajín EÚ vzniesli námietky proti spojeniu diskusie o trestaní firiem spolupracujúcich s Ruskom s jedenástym balíkom sankcií ako takým. Ten má umožniť postihovať krajiny, ako sú napríklad Arménsko, Kazachstan či Spojené arabské emiráty, ktoré napomáhajú Moskve obchádzať sankčný režim eurobloku.
Nepredpokladá sa, že v pondelok ministri zahraničných vecí dospejú k spoločnému stanovisku v tejto otázke, čo znamená, že o nej budú ďalej v stredu (23.5) rokovať veľvyslanci členských krajín pri EÚ (COREPER). Aj rozhovory o predchádzajúcich balíkoch sankcií proti Rusku boli náročné, krajiny EÚ však nakoniec vždy dokázali dosiahnuť potrebný kompromis, uvádza Politico.
