AfD sa v súčasnosti teší z najvyššieho postavenia v prieskumoch verejnej mienky od svojho vzniku v roku 2013. Na federálnej úrovni osciluje medzi 20 % a 23 %, pred všetkými troma stranami, ktoré tvoria skúšanú koalíciu Olafa Scholza.
V troch východných štátoch, kde sa budú na jeseň konať voľby, boduje medzi mladými voličmi do 30 rokov s približne 36 %.
Ostatné strany však AfD držia mimo moci, pretože vylučujú akúkoľvek formu koalície. AfD preto nie je pri moci v žiadnom zo 16 štátov krajiny.
Nemecká verejná podpora členstva v EÚ je veľmi vysoká, nedávne prieskumy ukazujú, že sa pohybuje okolo 80 %. Najmenej členstvo v Únii podporujú neprekvapivo voliči AfD.
V Nemecku v súčasnosti prebieha diskusia o tom, či by strana mohla byť zakázaná z dôvodu, že je protiústavná, keďže domáca spravodajská služba klasifikovala veľkú časť strany ako pravicovo extrémistickú.
Scholtz a jeho vláda čelí tlaku, aby lepšie pochopila výzvy, ktorým Nemecko v súčasnosti čelí: konflikt na Ukrajine, kríza životných nákladov, klimatická reforma, nedostatok pracovníkov a rozpočtová kríza. Nespokojnosť prameniaca z vládneho manažmentu čiastočne pomohla nárastu podpory AfD, ktorá sa na rastúcom nepokoji priživuje.
Strana sa však snaží potlačiť odpor voči nedávnym odhaleniam. Weidelovú donútili prepustiť svojho poradcu Rolanda Hartwiga, ktorý sa stretnutia zúčastnil. Sama tvrdí, že sa diskusie nezúčastnila a že o ničom nevedela. Popiera, že by strana plánovala prerokované opatrenia realizovať.
