Výskumníci na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) sa zamerali na skúmanie vplyvu nulovej gravitácie na hustotu kostí. Ich najnovšie zistenia, ktoré sú šokujúce, poukazujú na vážne problémy, ktoré môžu astronautov postihnúť pri dlhodobom pobyte vo vesmíre. Pokus s myšami odhalil desivé zistenia o degradácii kostnej hmoty, píše Science Alert.
Život na ISS si možno predstavujete ako pokojný, bezstarostný čas strávený v beztiažovom stave. Avšak, astronauti čelí prísnemu režimu, ktorý, okrem iného, zahrňuje každodenný boj s úbytkom hustoty kostí. Tento proces je natoľko vážny, že astronauti sa môžu nikdy úplne nezotaviť, aj keď sa vrátia na Zem.
Myši na ISS odhalili strašné dôsledky mikrogravitácie
Myši, ktoré výskumníci zobrali na palubu ISS, pomohli odhaliť, prečo dochádza k strate kostnej hustoty vo vesmíre. Po 37 dňoch v nulovej gravitácii sa ukázalo, že myši utrpeli výraznú degradáciu kostí. Výsledky experimentu ukázali, že najviac poškodili ich stehenné kosti, pričom sa vytvorili obrovské diery v oblastiach, kde sa kosti spájajú s panvou a kolenami.
Výskumníci si všimli, že bedrová časť chrbtice myší ostala relatívne nepoškodená. Podľa odborníkov z NASA a Blue Marble Space Institute of Science, to naznačuje, že kosti, ktoré v bežnej gravitácii nesú najväčšiu váhu, trpia najviac. Takýto proces, keď sa kosti nespomínajú dostatočne, vedie k ich znehodnoteniu.
Mikrogravitácia spôsobuje nevysvetliteľné poškodenie kostí
Podľa výskumníkov, strata kostnej hustoty nie je spôsobená ionizujúcim žiarením alebo inými faktormi, ako je nedostatok svetla. Zatiaľ čo radiácia môže ovplyvniť kosti, nevedie k rovnakému typu opotrebovania, aké sa pozorovalo u myší. Poškodenie kostí v mikrogravitácii sa totiž odohráva zvnútra von, čo je ďalší dôkaz toho, že hlavný faktor je nedostatok gravitácie.
Simulácie ukázali, že ionizujúca radiácia by musela byť oveľa silnejšia, aby spôsobila podobnú degradáciu kostí, ako sa ukázalo pri myšiach na ISS. V skutočnosti by to zodpovedalo 13 rokom vystavenia sa vesmírnej radiácii.
Obrovské riziko pre astronautov na dlhších misiách
Závažnosť úbytku kostnej hmoty počas vesmírnych misií je alarmujúca. Každý mesiac astronauti na ISS strácajú približne 1% hustoty kostí, čo je viac ako 10-násobok rýchlosti straty kostnej hmoty u pacientov s osteoporózou na Zemi. Takýto rýchly úbytok kostnej hmoty výrazne zvyšuje riziko zlomenín dlhých kostí, ako je stehenná kosť.
Tento výskum myší je najdlhším experimentom, ktorý skúma účinky mikrogravitácie na kostnú hmotu. NASA sa snaží pochopiť, ako by sa dali astronauti chrániť pred týmito škodlivými účinkami počas dlhších vesmírnych misií. Nová hypotéza navrhuje, že pravidelné cvičenie, ako je používanie bežeckého pásu s popruhom, by mohlo pomôcť udržať hustotu kostí. Podobné prístroje, ktoré simulujú dvíhanie závaží, by mohli byť ďalším riešením na zabránenie vážnym zraneniam.
Výskum sa teda zameriava na nájdenie efektívnych riešení, ktoré by astronautom umožnili bezpečnejšie a zdravšie prežiť dlhodobé vesmírne misie. Bez pochopenia týchto vplyvov by však dlhodobý pobyt vo vesmíre mohol mať nezvratné dôsledky na zdravie astronautov.
