Fakt, že antibiotiká prestávajú účinkovať, sa stáva čoraz väčším problémom pre ľudstvo. Vedci varujú pred znepokojivým vývojom: do roku 2050 by mohlo viac ako 39 miliónov ľudí na celom svete zomrieť na infekcie spôsobené baktériami odolnými voči antibiotikám. Informuje portál topky.sk.
Podľa komplexnej štúdie o antimikrobiálnych látkach sa očakáva, že tieto odolné patogény môžu zohrávať úlohu pri ďalších 169 miliónoch úmrtí. Takáto predpoveď je šokujúca a poukazuje na naliehavosť riešiť problém rezistencie na antibiotiká.
Kľúčovou príčinou nárastu rezistencie na antibiotiká je nadmerné a nevhodné používanie týchto liekov v humánnej a veterinárnej medicíne.
Každá aplikácia môže viesť k množeniu rezistentných baktérií, ktoré majú následne výhodu prežitia.
„Schopnosť predpovedať budúci vývoj je kľúčová pre život zachraňujúce protiopatrenia,“ povedal Mohsen Naghavi z Washingtonskej univerzity, jeden z autorov štúdie.
Výskumný tím pod vedením Christophera Murraya z Washingtonskej univerzity v Seattli analyzoval 520 miliónov súborov údajov, ktoré zachytávajú vývoj rezistencie na antibiotiká v rokoch 1990 až 2021. Na základe týchto dát vytvorili prognózu na najbližšie roky, ktorú zverejnili v odbornom časopise „The Lancet“.
Model ukázal aj možný pozitívny vývoj: zlepšenie liečby závažných infekcií a lepší prístup k antibiotikám by mohli v období rokov 2025 až 2050 zabrániť až 92 miliónom úmrtí.
Vakcíny sú často neúčinné, pričom ohrození sú najmä starší ľudia
Vývoj situácie sa však líši podľa vekových skupín: kým počet úmrtí súvisiacich s rezistenciou u detí mladších ako päť rokov klesol o 50 percent, u ľudí vo veku 70 a viac rokov sa zvýšil o 80 percent. Výskumníci tento nárast pripisujú často nižšej účinnosti alebo intolerancii vakcín a liekov u starších ľudí, ako aj prítomnosti viacerých základných ochorení.
S rastom populácie nad 64 rokov sa do roku 2050 podľa modelu predpokladá zvýšenie úmrtí súvisiacich s rezistenciou z 1,14 milióna v roku 2021 na 1,91 milióna ročne. Podľa modelových výpočtov by sa počet úmrtí spôsobených multirezistentnými baktériami mohol zvýšiť z 4,71 milióna na 8,22 milióna.
Výskumníci obhajujú potrebu nových protiopatrení.
„Aby sa to nestalo smrteľnou realitou, naliehavo potrebujeme nové stratégie na zníženie rizika závažných infekcií prostredníctvom vakcín, nových liekov, zlepšenej zdravotnej starostlivosti, lepšieho prístupu k existujúcim antibiotikám a pokynov, ako ich čo najefektívnejšie používať,“ uviedol autor štúdie Stein Emil Vollset z Nórskeho inštitútu verejného zdravia.
Antibiotická kríza sa netýka len krajín s nízkymi a strednými príjmami. USA a Kanada patrili medzi päť regiónov sveta, kde úmrtia súvisiace s rezistenciou najviac vzrástli v rokoch 1990 až 2021. Medzi ďalšie regióny patrí Latinská Amerika, západná Afrika, južná Ázia a juhovýchodná Ázia.
Do roku 2050 sa očakáva najvyšší nárast v južnej Ázii (vrátane Indie), Latinskej Amerike a Karibiku.
„Tieto údaje by mali viesť k investíciám a cieleným opatreniam na riešenie rastúcej výzvy antimikrobiálnej rezistencie v týchto regiónoch,“ dodal Samuel Kariuki z Kenského inštitútu lekárskeho výskumu, ktorý sa na štúdii nezúčastnil.
