Počas vlády amerického prezidenta Lyndona Johnsona už nadobudol oficiálny charakter. V roku 1966 totiž podpísal deklaráciu, ktorou určil tretiu nedeľu v júni ako oficiálny sviatok Dňa otcov. No až americký prezident Richard Nixon potvrdil v roku 1972 zákonom trvalé slávenie Dňa otcov na celonárodnej úrovni v tretiu júnovú nedeľu.
Postupne sa obľúbenosť tohto dňa rozšírila aj do ďalších krajín sveta. Okrem tohto sviatku vznikol v roku 1991 aj Medzinárodný deň mužov (International Men’s Day), ktorý pripadá na 19. november. Hoci sa Deň otcov vo väčšine krajín slávi v tretiu júnovú nedeľu, napríklad v Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Chorvátsku a Belgicku sa spája so sviatkom svätého Jozefa (19. marca). V Nemecku pripadá zasa na 40. deň po Veľkej noci na sviatok Nanebovstúpenia Pána a v Rakúsku na druhú júnovú nedeľu.
V Rusku má oficiálny charakter od roku 2021 a pripadá na tretiu októbrovú nedeľu. Úloha otca v súvislosti so starostlivosťou o detí sa menila a mení sa s vývojom a charakterom rodiny. Podľa sociológa Guráňa došlo napríklad od roku 1989 v zakladaní a charakteru slovenských rodín k viacerým zásadným zmenám.
Na konci 80. rokov sa podľa neho kumulovali životné štarty mladých ľudí do krátkeho časového obdobia po dovŕšení dvadsať rokov, keď sa už sobášili, mali prvé dieťa a mnohí nastúpili aj do prvej práce.
„V súčasnosti sa situácia zmenila. Deti sa rodia v priemere o osem až desať rokov starším rodičom, väčšinou po ukončení štúdia, so stabilnejšou pracovnou aj bytovou situáciou. To vplýva aj na starostlivosť a výchovu detí. Detí je menej ale zvyšujú sa nároky na kvalitu ich výchovy a najmä prerozdelenie úloh medzi otca a matku, keďže obidvaja pracujú,“ vysvetlil pre TASR sociológ Peter Guráň, pričom dodal, že viac času s dieťaťom dáva otcom viac skúseností a emócií a určite je vzájomne obohacujúce.
