„Začiatkom septembra si pripomíname deň, v roku 1941 vláda tzv. Slovenského štátu prijala Židovský kódex – súbor mimoriadne krutých opatrení, namierených proti svojim vlastným občanom. Jednoznačne sa tým prihlásila na stranu nacistického Nemecka. Dnes už vieme, že to bola predzvesť deportácií,“ povedala. Tieto historické fakty, ako podotkla, sa generácie obyvateľov Slovenska učili v škole a „predsa sme dospeli do štádia, že aj v bežnom politickom diskurze teraz počujeme politikov, ktorí odmietajú odsúdiť skutky vtedajšieho kolaborujúceho režimu“. „Prekrúcajú dejiny, aj obsah slov,“ dodala.
V súčasnej situácii je preto podľa prezidentky potrebné uvedomenie, že všetkým hrôzam predchádzala nenávistná myšlienka, potom nenávistné slová a tie viedli k nenávistným skutkom a obetiam. „Doba, ktorú žijeme, je veľmi ťažká, napätá a vo verejnom priestore je cítiť prejavy nenávisti, ktorým predchádzali nenávistné myšlienky. Pamätajme na to, že sú nebezpečné a môžu viesť k nenávistným skutkom,“ dodala.
Za preživších sa so spomienkami podelil Pavol Kučera. Študent Gymnázia Vojtecha Mihálika v Seredi Nikolas Švec vo svojom príhovore uviedol, že pre dnešnú generáciu mladých ľudí je často neuveriteľné, čím všetkým si museli ľudia počas holokaustu prejsť. „Nie je možné hrôzy odčiniť, no verím, že stratenú dôstojnosť sa preživším, no hlavne obetiam môžeme pokúsiť prinavrátiť aspoň prejavením úcty a pietnou spomienkou,“ povedal.
Múzeum holokaustu v Seredi vzniklo v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora. Múzeum slúži ako pamätník všetkých zavraždených Židov zo Slovenska, pričom ním prešlo v rokoch 1941 až 1945 približne 16.000 Židov, z ktorých väčšinu zavraždili. V barakoch je inštalovaná stála expozícia a funguje aj vzdelávacie centrum. Vedúci múzea, ktoré je súčasťou Múzea židovskej kultúry Slovenského národného múzea, Martin Korčok uviedol, že v spolupráci s preživšími sa pripravuje inštalácia pamätníka na bývalom „appelplatzi“.
