Podľa neho bol Židovský kódex detailne rozpracovaný právny dokument s množstvom dodatkov, ktoré konkretizovali jednotlivé reštrikcie v každej oblasti sociálneho a hospodárskeho života Židov. Kódex prevzal mnohé antisemitské normy, ktoré na Slovensku vychádzali od roku 1940, inšpirované a prevzaté z nemeckých Norimberských zákonov z roku 1935.
Židovský kódex zásadne obmedzoval osobné, občianske, náboženské a spoločenské práva Židov. Upravoval ich evidenciu, zavádzal verejné označenie, vylučoval ich zo škôl. Obmedzenia sa týkali aj manželstva a pohlavného styku – zmiešané manželstvá trestal kódex trojročným väzením, mimomanželský pohlavný styk dokonca piatimi rokmi. Zaoberal sa aj majetkovoprávnym postavením Židov a upravoval prevod židovského majetku do tzv. árijského vlastníctva.
Protižidovská politika vyústila k deportáciám Židov do nacistických koncentračných táborov, kde väčšina z nich po krutom zaobchádzaní našla svoju smrť. Transporty zo Slovenska odchádzali do 20. októbra 1942, pričom sa vyviezlo takmer 58.000 Židov. Ďalšia vlna deportácií prebiehala od septembra 1944 do marca 1945.
Utrpenie Židov počas druhej svetovej vojny pripomínajú na Slovensku aj Pamätník holokaustu vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála synagóga (odhalený 28. augusta 1997) a Múzeum holokaustu v Seredi, ktoré vzniklo v roku 2016 v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora. Múzeum predstavuje autentické miesto viažuce sa k tragickému obdobiu riešenia židovskej otázky na Slovensku počas druhej svetovej vojny.
Prezidentka si pripomenula Deň obetí holokaustu a rasového násilia
Prezidentka upozornila na nutnosť pripomínať si dejinné okolnosti holokaustu a jeho dopady na život spoločnosti a jednotlivcov.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
