Pod číslom 198/1941 vydala vláda vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Nariadenie bolo súhrnom právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovských občanov, ktorá vyústila až k deportáciám Židov do koncentračných táborov. Prezidentka SR Zuzana Čaputová si vo štvrtok počas pietneho aktu v Múzeu holokaustu v Seredi pripomenula Deň obetí holokaustu a rasového násilia (9. 9.). Kyticu kvetov spolu s preživšími, členmi židovskej obce a študentmi seredských škôl položila na mieste, odkiaľ boli počas 2. svetovej vojny deportovaní väzni do koncentračných táborov.
Prvý transport slovenských Židov vypravili zo železničnej stanice v Poprade 25. marca 1942. V nacistických koncentračných táboroch zahynulo viac ako 70.000 židovských občanov zo Slovenska.
Dnes 9. septembra uplynulo 82 rokov od schválenia Židovského kódexu, ktorý vznikol podľa nemeckého nacistického vzoru a patril medzi najtvrdšie protižidovské opatrenia vo vtedajšej Európe, aj preto sa 9. september stal pamätným Dňom obetí holokaustu a rasového násilia.
Podľa riaditeľa Múzea židovskej kultúry Michala Vaněka je hlavným zmyslom tohto pamätného dňa aj to, „aby si ľudia mali možnosť uvedomiť, ako môže zákon vydaný najvyššou zákonodarnou mocou štátu viesť od zbavenia ľudských a občianskych práv až k vyvraždeniu desaťtisícov jeho obyvateľov. Aká tenká čiara je medzi právnym štátom a štátom bezprávia a kam až môže situácia dospieť, ak budeme ako spoločnosť relativizovať a ignorovať signály vedúce k vyčleňovaniu či nebodaj kriminalizácii skupín obyvateľstva na základe rasy, náboženstva alebo sexuálnej orientácie.“
Židovský kódex, ktorý vláda vojnovej Slovenskej republiky vydala 9. septembra 1941, bol založený na rasovom vymedzení príslušnosti k židovstvu. Išlo o vládne nariadenie, ktoré na rozdiel od zákonov nepodliehalo schváleniu snemu a prezidenta. Bola to najrozsiahlejšia právna norma vydaná v rokoch 1939 – 1945.
Protižidovskú politiku reprezentoval celý aparát vojnovej Slovenskej republiky, ktorý vytváral diskriminačné prostredie. Nielen vláda, ale aj predstavitelia snemu, príslušníci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), Hlinkovej gardy (HG), regionálni politici, ale aj dobová tlač.
„Iniciátormi boli predstavitelia vojnového slovenského štátu, radikálne krídlo vládnucej politickej strany HSĽS s podporou prezidenta Jozefa Tisa, ktorí mali na získanie podpory časti majoritného obyvateľstva k dispozícii aparát propagandy, represie, ale aj systém odmeňovania svojich ľudí či podporovateľov z majetkov skonfiškovaných Židom,“ dodal riaditeľ Múzea židovskej kultúry.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
