Marlene Engelhornová by síce mohla nadobudnuté peňažné prostriedky jednoducho rozdeliť sama. Hovorí však, že vznik Dobrej rady pre prerozdeľovanie má svoj dobrý dôvod. „Ak demokraciu beriete vážne, musíte jej dať skutočnú šancu. Táto dôvera je pre mňa dôležitejšia, než aby to zostalo v mojich rukách,“ hovorí.
Časť peňazí si nechá
Časť zdedených finančných prostriedkov však Engelhornovej zostane. K tomu uviedla, že vďaka nim chce financovať prechodné obdobie, kým sama vstúpi do pracovného života. Žeby svojho životného rozhodnutia niekedy ľutovala, sa nebojí. Skôr sa teší, keď sa dedičstva vzdá.
Veľkú úctu vyjadrila dedičke spoločnosti BASF Prezidentka Rakúskej komory práce Renate Anderlová. „Médiá, parlament aj spolková vláda by tento silný signál mali brať vážne a využiť ho ako príležitosť na objektívnu diskusiu ohľadom milionárskych daní a ich realizáciu,“ uviedla Anderlová s tým, že v Rakúsku je podľa nej druhá najväčšia koncentrácia bohatstva v celej eurozóne.
Marlene Engelhornová pochádza z rodu podnikateľov spojených s priemyselnými a farmaceutickými spoločnosťami BASF. Už niekoľko rokov sa snaží o to, aby sa zaviedli špeciálne poplatky pri dedičskom konaní rozdeľujúcom majetky v hodnote mnohých miliónov či miliárd eur. Dlhodobo je aj priaznivcom vyššieho zdanenia bohatých.
Chemičkou spoločnosti BASF v nemeckom Ludwigshafene otriasol v októbri roku 2016 výbuch, ktorý zabil troch ľudí a ďalších ťažko zranil. Zástupca chemičky povedal, že najprv začalo horieť jedno z potrubia a následne došlo k výbuchu. Neskôr spoločnosť uviedla, že vznietenie postihlo okrem iného potrubie s etylénom a propylénom, čo sú základné látky pre chemický priemysel. Nehoda obmedzila prevádzku v továrni, nespôsobila ale veľké znečistenie ovzdušia.
BASF je jedna z najväčších agrochemických firiem na svete. Okrem výroby priemyselných chemikálií produkuje aj plasty, pesticídy alebo geneticky modifikované organizmy. Sídlo v Ludwigshafene stojí už od konca 19. storočia.
