Efekt sebanapĺňajúceho sa proroctva prebieha ako cyklus, ktorý sa skladá zo štyroch fáz. Začína tým, že si o výsledku určitej situácie, konania a pod. vytvoríme vopred určitú predstavu alebo očakávania, ktoré môže byť z veľkej časti podvedomé. Môže pritom ísť o presvedčenie týkajúce sa nás samých (napríklad „Test, ktorý ma čaká, dobre zvládnem.“), ale aj ostatných („Moji spolupracovníci ma nemajú radi.“).
Druhá fáza cyklu nastáva, keď začne naše očakávanie ovplyvňovať náš postoj k situácii (napríklad to, ako sa na pohovor alebo test pripravíme), alebo naše správanie k ľuďom okolo nás (napríklad sklon sa im vyhýbať). Naše konanie, ovplyvnené naším očakávaním, môže byť pritom verbálne aj neverbálne.
V tretej fáze sebanapĺňajúceho sa proroctva potom naše postoje a spôsoby konania ovplyvňujú to, ako sa druhí správajú k nám. Pod naším vplyvom sa tak môžu naši spolupracovníci začať správať podobne aj k nám, napríklad tak, že sa nám začnú tiež vyhýbať.
Vo štvrtej fáze sa sebanaplňujúce proroctvo stáva realitou. Výsledok, ktorý svojím konaním dosiahneme, zodpovedá tomu, čo sme očakávali, a naša predstava je „potvrdená“. Dôjsť môže aj k tomu, že naše presvedčenie o tom, že naše očakávania bývajú správne, sa ďalej posilnia.
Efekt Pygmalion
Sebanaplňujúce proroctvo má aj niektoré ďalšie varianty. Jednou z nich je takzvaný efekt Pygmalion. Dochádza k nemu vtedy, keď k naplneniu našich očakávaní dochádza vo vzťahu k druhým, a netýka sa len ich správania k nám, ale konanie vôbec.
Názov efektu pochádza z gréckeho mýtu o sochárovi Pygmalionovi, ktorý sa tak zamiloval do svojej dokonale krásnej sochy, že socha ožila. Psychologický efekt Pygmalion sa týka situácií, keď naše očakávania, týkajúce sa správania sa druhých, vedie k tomu, že druhí konajú tak, ako to nášmu presvedčeniu zodpovedá. Dôsledkom je, že vo svojej práci či akejkoľvek inej činnosti môžu začať dosahovať lepšie alebo naopak horšie výsledky.
Svoju úlohu zohráva aj to, že im svoje očakávania dávame jasne najavo, čo vedie k tomu, že na ich základe môžu zmeniť svoj vzťah k sebe samým. Napríklad tak, že si sami viac, alebo naopak menej veria. Aj efekt Pygmalion môže teda pôsobiť pozitívne alebo negatívne.
Príkladom sú rodičia, ktorí na svoje dieťa pozerajú ako na „bystré“, alebo naopak „lenivé“, a zaobchádza s ním podľa toho. Výsledkom je, že jeho správanie je ich očakávaním ovplyvnené a dieťa sa skôr bystrým alebo naopak lenivým skutočne stáva.
Efekt Pygmaliona bol overený experimentálne, okrem iného v školstve. Jeho vplyv ilustrovala štúdia, ktorá ukázala, ako očakávania učiteľov ovplyvňujú výsledky ich študentov. Na začiatku štúdie boli učitelia informovaní, že niektorí ich študenti preukázali vysoký potenciál a pod správnym vedením budú čoskoro vynikať. Učitelia však nevedeli, že „nádejní“ študenti boli v skutočnosti vyberaní náhodne.
Po niekoľkých mesiacoch výskumníci zistili, že študenti identifikovaní ako „nádejní“ dosiahli v sledovaných zručnostiach väčšie zlepšenie ako ostatní. Dôvodom bolo, že učitelia, ktorí očakávali, že budú vynikať, s nimi inak zaobchádzali. Venovali im viac času alebo úsilia alebo im dávali najavo, že ich schopnostiam veria. Prístup učiteľov ovplyvnil aj to, ako študenti sami na seba nazerali.
Efekt v manažmente
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
