Spojené štáty by Ukrajine mali poskytnúť finančnú pomoc ako pôžičku, ktorú by Kyjev musel splácať. Povedal to americký exprezident a pravdepodobný republikánsky kandidát do nasledujúcich volieb Donald Trump počas stredajšej kampane pred primárkami v Južnej Karolíne. „Požičajte im tie peniaze. Ak ich dokážu zarobiť, vrátia nám ich. Ak to nezvládnu, nemusia ich vracať,“ vyhlásil.
„Chcú im dať ďalších 60 miliárd dolárov (vyše 55 miliárd eur). Ale prečo by sme im ich mali len tak odovzdať? Urobte to formou pôžičky,“ citovala Trumpov návrh z North Charlestone agentúra Bloomberg.
Dohoda s peniazmi
Trump plán neskôr prirovnal k dohodám, ktoré, podľa svojich slov, uzavrel so športovcami s potenciálom na začiatku ich kariéry. Takéto dohody údajne uzatváral napríklad s nádejnými golfistami.
Exprezidentovo vyhlásenie prichádza po tom, čo americký Senát začiatkom týždňa schválil finančnú pomoc vo výške 95 miliárd amerických dolárov (cez 88 miliárd eur) pre Izrael, Taiwan aj Ukrajinu. Ekonomická a vojenská pomoc pre Kyjev číta konkrétne 60 miliárd dolárov (vyše 55 miliárd eur). O návrhu bude ďalej rozhodovať Snemovňa reprezentantov.
V Snemovni, kde majú republikáni tesnú väčšinu, bude balík čeliť silnejšiemu odporu ako v Senáte. Podľa médií tu má oproti Senátu Trump výraznejší vplyv.
Republikánsky predseda Snemovne Mike Johnson povedal, že kongresmani sa schválením návrhu nebudú ponáhľať, a stále v súvislosti s ním požaduje sprísnenie opatrení na americko-mexickej hranici. Prezident Joe Biden Johnsona vyzval, aby s týmto krokom ďalej neotáľal, najmä vzhľadom na správy o tom, že ukrajinskej armáde na fronte dochádza munícia.
Proti pomoci Ukrajine sa časť republikánov stavia dlhodobo. Trump už v minulosti vyhlasoval, že by medzi Kyjevom a Moskvou dokázal zaistiť mier do 24 hodín bez toho, aby spôsob, akým by to vykonal, špecifikoval, pripomína ukrajinský portál Kyiv Independent.
Cez víkend zase Trump vyvolal obavy medzi spojencami NATO, keď sa nechal počuť, že by dovolil Rusku, aby si robilo „čo chce“ členom, ktorí nespĺňajú dvojpercentnú hranicu výdavkov na obranu.
