Vychýrené croissanty si našli svoje miesto azda v každom kúte sveta a mnohé krajiny si francúzsku klasiku pretvorili na svoj obraz. Niekde sa zmenili len plnky, inde celé recepty a v takom Poľsku by ste croissanty ani nespoznali.
Dvojaký pôvod
Pri myšlienke na čerstvo upečené croissanty sa vám pravdepodobne vybaví akási malá a útulná francúzska pekáreň s nekonečnými radmi a bleskurýchlo vypredanými croissantmi. Táto predstava nie je až tak vzdialená od skutočného príbehu originálneho receptu, ktorý skutočne preslávili francúzski pekári. Legiend je hneď niekoľko, ale väčšina sa zhoduje na tom, že nápad ako taký sa zrodil v Rakúsku po víťazstve nad tureckými vojskami. Išlo o klasické pečivo v tvare polmesiaca, ktoré pomenovali jednoducho kipferl, pod čím si dnes môžeme predstaviť zatočený rožok.
Netrvalo dlho a táto novinka sa dostala medzi Parížanov cez pulty tamojších viedenských pekární. V tejto súvislosti sa často skloňuje meno pekára a cukrára Augusta Zanga, ktorý Francúzom predstavil kipferl a práve jeho zásluhou si tento druh pečiva vyslúžil domáce pomenovanie croissant (polmesiac). Nie všetci odborníci však považujú Viedeň za miesto vzniku croissantov, viacerí sa totiž prikláňajú k verzii, že francúzski pekári mohli v tej dobe síce prebrať inšpiráciu od tých rakúskych, ale jedine čo sa týka polmesiacovitého tvaru. Dnešný maslový croissant je totiž výslovným výtvorom Francúzov, ktorí objavili originálnu receptúru.
Mix chutí
Francúzske croissanty sa masívne dostali do celého sveta v podobe predpripravených mrazených ciest, z ktorých si každý dokázal bez problémov toto pečivo pripraviť priamo doma. Časom tieto pochúťky nechýbali v žiadnom raňajkovom menu, kaviarňach a preplnené nimi boli aj pulty pekární. V niektorých krajinách sa croissanty prispôsobili tamojším tradíciám a zvykom pri servírovaní a v mnohých prípadoch tak vznikali úplne nové verzie.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
