Približne o pol roka bude v celej Európskej únii povinnosť zbierať textilný odpad. Únia chce aj týmto krokom znížiť množstvo zmesového odpadu. Niektoré obce si však ďalší kontajner dovoliť nemôžu.
Na Slovensku avizoval zavedenie povinného zberu textilného odpadu ešte exminister životného prostredia Ján Budaj. Malo sa tak stať už v roku 2023, čiže v predstihu pred európskym termínom, píše denník SME.
Zavedenie sa posunulo o ďalší rok. Ani doteraz vláda nenavrhla zákon, ktorý stanovuje podmienky a povinnosti pri zbere textilného odpadu. Podľa európskej legislatívy majú za celý životný cyklus textílií zodpovedať výrobcovia.
Súčasný minister životného prostredia Tomáš Taraba koncom júna v Gabčíkove hovoril, že sa pri recyklácii textilu očakáva zodpovednosť výrobcu rovnako ako pri zálohovaní plastových fliaš. Otázkou zostáva, akým spôsobom sa textil využije a spracuje. Slovensko európsky termín stihne, tvrdil v júni Taraba.
Ľudia nosia aj poškodený textil
Naďalej nie je známe znenie zákona ani to, kedy by ho poslanci mali prijať. Podobná situácia nastala aj pri zbere kuchynského odpadu, keď veľké mestá ako Bratislava či Košice požiadali o odklad, a namiesto januára 2021 zber zaviedli až o dva roky neskôr. Dôvodom bola nepripravenosť samospráv. Tie zatiaľ nie sú pripravené ani na zber textilného odpadu.
„Naďalej čakáme na potrebnú legislatívu od Ministerstva životného prostredia SR, minimálne na manuál, ktorý by mal konkretizovať, akým spôsobom sa má zber realizovať, čo je nevyhnutný predpoklad na to, aby sme vedeli, ako máme nastavovať systém zberu,“ hovorí pre SME hovorca mesta Bratislava Peter Bubla.
Textil z domácností na celom Slovensku v roku 2021 predstavoval 8389,41 tony odpadu. Očakávaný celkový potenciál po zavedení triedeného zberu je vyše 59-tisíc ton. V EÚ sa ročne vyprodukuje 12,6 milióna ton textilného odpadu. Obuv a oblečenie tvorí približne 5 miliónov ton, čo je 12 kg na obyvateľa.
Obyvatelia už teraz môžu použité oblečenie, obuv, deky či posteľnú bielizeň priniesť do rôznych obchodov s oblečením, kde sú na to určené nádoby. Mnoho ľudí však robí chybu v tom, že na ďalšie použitie prinesú textil, ktorý je špinavý alebo poškodený. V takomto prípade patrí do zmesového kontajnera.
Dofinancovanie stojísk
Textilný odpad môžu riešiť aj tzv. swapy, ktoré zvyknú organizovať napríklad komunitné centrá. Tomáš Štefančík z Ekocharity tvrdí, že nie je v záujme robiť v každej samospráve zber textilu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
