Vo svete sa používa veľké množstvo škál popisujúcich vplyv tepelnej záťaže na človeka, pričom kritickú úlohu v nich zohráva vlhkosť vzduchu. Tá totiž zásadne ovplyvňuje schopnosť potenia, ktorým sa človek pri vysokých teplotách môže ochladzovať. Dokonca už pri teplotách okolo 28 °C môže veľmi vysoká vlhkosť spôsobiť významnú tepelnú záťaž. Problematickosť v súčasnosti používaných indexov spočíva v tom, že dobre fungujú spravidla len v určitých zemepisných oblastiach a klimatických podmienkach a nie sú teda prenositeľné do oblastí iných.
Na základe čerstvého výskumu sa zistilo, že jedna metóda – index smrtiaceho (letálneho) tepelného stresu – svojimi vlastnosťami prekonala iné. V porovnaní s ostatnými bol tento index schopný rozlišovať medzi oblasťami, ktoré boli alebo neboli ovplyvnené extrémnym tepelným stresom, a mohol tak presne určiť, v ktorých dňoch sa tieto nebezpečné tepelné podmienky vyskytli.
Tento index je založený na teplote a vlhkosti a ich kombináciou určuje podmienky, ktoré potenciálne môžu viesť až k úmrtiu. Vplyv vlhkosti je v ňom zabudovaný pomocou parametra relatívnej vlhkosti tak, že lepšie predpovedá nebezpečné tepelné podmienky v porovnaní s ostatnými indexmi, a to aj v oblastiach, ktoré majú veľmi nízku vlhkosť vzduchu. Horúcej vlne zodpovedajú dni s priemernými hodnotami letálneho stresu nad 19 °C, hodnoty cez 27 °C znamenajú už riziko fatálnych následkov a predčasných úmrtí.
Avšak pri uvažovaní teplotných indexov je nutné zdôrazniť ešte jednu vec. Drvivá väčšina štúdií zameraných na tepelný stres a z nich vychádzajúce indexy sa zameriavajú na podmienky vonkajšieho prostredia, ale zvýšená úmrtnosť súvisiaca s teplom súvisí v skutočnosti o niečo viac s podmienkami vnútorných priestorov, pokiaľ tam ľudia trávia väčšinu času. Do budúcnosti bude preto dôležité viac zohľadniť aj tieto faktory.
