Keď meteorológovia varujú pred výnimočným horúčavou, používajú celý rad termínov. Niektoré môžu pritom byť laikom či nezasväteným aj nezrozumiteľné. Experti využívajú napríklad rôzne indexy tepelnej záťaže.
V tomto týždni nás sprevádzajú vysoké teploty, na väčšine územia sa musí počítať aj s viacerými tropickými dňami. Pri výskyte tropických teplôt nad určitou hranicou vydáva národný hydrometeorologický ústav výstrahu, pre vyhlásenie ktorej sú rozhodujúce očakávané maximálne teploty vzduchu v danom regióne, píše portál ČT 24.
V prípade maxím cez 31 stupňov ide o výstrahu s nízkym stupňom nebezpečenstva, pre teploty 34 a viac stupňov s vysokým a pokiaľ prekročí 37 °C, ide o extrémny stupeň nebezpečenstva. Teplota vzduchu sama o sebe je síce objektívnym faktorom, avšak pri individuálnom posúdení vplyvu tepla na konkrétneho jedinca je dôležité sa zamerať na tepelný stres alebo záťaž, ktorej je človek vystavený.
Tepelný stres (alebo tepelná záťaž) sa týka hromadenia telesného tepla vzniknutého buď vnútorne pri používaní svalov, alebo externe vplyvom okolitého prostredia. Dochádza k nemu, keď teplo, ktoré telo absorbuje z okolitého prostredia, prekročí schopnosť organizmu ho zvládnuť. Tepelný stres je všeobecne spôsobený predovšetkým vonkajšími faktormi, kde okrem teploty zohrávajú úlohu aj vlhkosť vzduchu a rýchlosť prúdenia, prispieva k nemu fyzická aktivita a nedostatočný príjem tekutín.
Schopnosť ľudského tela udržať vnútornú teplotu v určitých medziach ovplyvňujú rôzne faktory, okrem telesného termoregulačného systému a fyziológie je dôležité aj správanie, ktoré zahŕňa jedlo a pitie, aktivitu a odpočinok a samozrejme aj oblečenie. Príznaky tepelného stresu zahŕňajú zvýšenú telesnú teplotu, zvýšenú srdcovú frekvenciu, zrýchlené dýchanie, nadmerné potenie, nevoľnosť, závraty a v závažných prípadoch môže dôjsť aj k vyčerpaniu z horúčavy alebo úpalu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
