Lobotómia je neurochirurgický zákrok, pri ktorom sa prerušujú spojenia medzi prednou časťou mozgu (čelným lalokom) a jeho ďalšími časťami. Táto metóda bola v 20. storočí používaná na liečbu psychických porúch, no zároveň sa stala jedným z najkontroverznejších zákrokov v dejinách medicíny.
Priekopníkom postupu bol portugalský vedec Egas Moniz. V niektorých krajinách sa vykonali desiatky tisíc lobotómií na liečbu schizofrénie, afektívnych porúch a obsedantno-kompulzívnych porúch (OCD). Monizovi bola v roku 1949 udelená Nobelova cena.
Čo je to lobotómia?
Lobotómia bola prvýkrát vykonaná portugalským neurológom Antóniom Egasom Monizom v roku 1935. Moniz veril, že narušenie spojení medzi čelným lalokom a limbickým systémom môže zmierniť príznaky ťažkých psychických stavov, ako sú schizofrénia, ťažká depresia či úzkostné poruchy. Za tento objav získal Moniz v roku 1949 Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu.
Postupne sa táto metóda rozšírila do celého sveta, najmä do Spojených štátov, kde ju popularizoval americký lekár Walter Freeman. Freeman vyvinul tzv. transorbitálnu lobotómiu, pri ktorej sa cez očnú jamku vniklo do mozgu špeciálnym nástrojom podobným ľadovej ihle, čím sa prerušili neurónové spojenia. Tento postup bol menej invazívny a vykonával sa často bez anestézie.
Použitie lobotómie
Lobotómia sa používala na liečbu širokej škály psychických ochorení, vrátane:
- schizofrénie,
- bipolárnej poruchy,
- ťažkých depresií,
- obsedantno-kompulzívnej poruchy,
- agresívneho alebo násilného správania.
V niektorých prípadoch bola lobotómia vykonávaná aj na pacientoch s menej vážnymi problémami, čo viedlo k jej nadmernému zneužívaniu.
Dôsledky zákroku
Lobotómia mala často dramatické a nezvratné následky. Po zákroku mnohí pacienti:
- stratili emocionálnu a mentálnu stabilitu,
- vykazovali apatiu a pasivitu,
- mali zhoršenú schopnosť plánovať, rozhodovať sa či vyjadrovať emócie,
- trpeli fyzickými vedľajšími účinkami, ako je strata koordinácie alebo epileptické záchvaty.
Aj keď niektorí pacienti uvádzali zmiernenie psychických príznakov, väčšina stratila podstatnú časť svojej osobnosti a schopnosti viesť plnohodnotný život.
Vedľajšie účinky lobotómie
Operácie na mozgu sú vždy veľmi riskantné. Mozog je mimoriadne citlivý orgán a ľahko sa môže poškodiť, často nenapraviteľne. Po lobotómii boli zaznamenané viaceré okamžité aj dlhodobé vedľajšie účinky:
- Krvácanie po operácii
- Infekcia mozgu a vznik abscesu
- Demencia
- Poruchy intelektu
- Strata zábran a nevhodné sociálne správanie
- Epilepsia
- Apatia
- Inkontinencia
- Obezita
- Úmrtie (v 2 % prípadov)
Vykonávajú sa lobotómie aj dnes?
Chirurgické zákroky na liečbu psychických porúch sa stále vykonávajú, ale sú veľmi odlišné od klasickej lobotómie. Dnešné postupy umožňujú presné mapovanie nefunkčných častí mozgu pomocou moderných zobrazovacích techník, ako sú počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MRI), elektroencefalografia (EEG) a ďalšie pokročilé metódy.
Súčasné techniky sa nazývajú stereotaktická neurochirurgia a využívajú sa na liečbu:
- Neznesiteľnej bolesti
- Epilepsie
- Porúch pohybu (Huntingtonova choroba, Parkinsonova choroba, dystónia)
- Psychických porúch (schizofrénia, OCD, depresia)
Chirurgický zákrok na liečbu psychických porúch sa zvažuje iba v prípade, ak dlhodobé podávanie liekov neprinieslo požadovaný efekt. Tento zákrok vykonáva špecializovaný neurochirurg s využitím moderných nástrojov, ako sú mikroskopy, gama nôž či robotická chirurgia. Výhody sú oveľa predvídateľnejšie a poškodenie mozgu je výrazne menšie.
Účel dnešných mozgových operácií
Dnes je k dispozícii veľké množstvo liekov na liečbu duševných porúch. Väčšina ľudí s týmito problémami sa úspešne lieči pomocou liekov, poradenstva, terapie a ďalších štandardných metód. Malé percento pacientov však na tieto terapie nereaguje a môže potrebovať chirurgický zákrok. V starostlivo vybraných prípadoch, keď už nič iné nefunguje, je operácia mozgu jednou z možností. Pacientov mozog sa podrobne skúma pomocou pokročilých zobrazovacích metód a iných techník. Samotný zákrok vykonávajú kvalifikovaní neurochirurgovia.
Typy operácií a ich účel:
- Operácie na zadnom hypotalame: Znižujú agresívne a nepokojné správanie.
- Stereotaktická amygdalotómia: Pomáha pri psychomotorickej epilepsii a agresívnych poruchách správania.
- Cingulotómia (operácia na gyrus cinguli): Uľavuje pri OCD a depresii.
- Limbická leukotómia a predná kapsulotómia: Precízne zameriavajú špecifické oblasti mozgu.
- Hlboká mozgová stimulácia: Úspešne sa využíva pri liečbe dystónie, epilepsie, esenciálneho trasu a Parkinsonovej choroby. Experimentálne sa skúša aj pri OCD a depresii.
Pokrok od 40. rokov minulého storočia
Lobotómia ako postup prešla výraznými zmenami od svojich počiatkov. Lekári dnes disponujú lepšími zobrazovacími technológiami a zdokonalenými chirurgickými technikami. Umiestnenie chirurgických lézií je oveľa presnejšie a takáto operácia sa vykonáva len u veľmi malého počtu pacientov. Pokroky v mozgových operáciách prinášajú nádej pre ľudí s psychickými poruchami, ktoré nereagujú na lekársku liečbu.
