Parazit sa potom dostane do nášho tenkého čreva, odtiaľ do krvného obehu a potom do pečene. Tam sa uchytí a rastie. Ojedinele môže mať pacient lézie aj v pľúcach, mozgu, kostiach či inde. Ak sa domnievame, že parazita vyhubíme zamrazením neumytého ovocia, sme na omyle. Poľahky zvláda bežné teploty mrazničiek. Prežijú tam aj rok. Ničí sa iba varom. A nakaziť sa môže aj náš pes či mačka, ak ulovia napríklad nakazeného hlodavca.
Odborná literatúra uvádza, že prípadov nakazenia človeka v pomere s počtom nakazených líšok nie je veľa, no ak sa tak stane, čo je momentálne častejšie ako v minulosti, následky sú veľmi vážne. A nie každý z nás znáša dlhodobú liečbu. Môže dôjsť k poruchám funkcie, vypadať vlasy a choroba má aj viaceré iné dôsledky. Smrť spôsobí nie parazit, ale jeho život ohrozujú pôsobenie na iné orgány v tele človeka.
Niektorí ľudia majú aj šťastie, ochorenia sa môže organizmus zbaviť aj sám. Stane sa tak vtedy, ak človek nie je na infekciu vnímavý a jeho imunitný systém si s ňou vie poradiť. No je tu skupina pacientov, ktorých organizmus takto nezareaguje.
Čo robiť, aby sme sa nenakazili? Základným pravidlom je dôkladná hygiena. Ak nemáme poruke vodu, drobné ovocie nazberané na túre v horách radšej nejedzme. Každé ovocie by sme mali pred jedlom dôkladne umyť pod tečúcou vodu. Ak máte doma psa či mačku, ktoré chodia do prírody, je vhodné nechať ich vyšetriť aspoň dva razy do roka na prítomnosť pásomnice a odčerviť.
Mimoriadne nezodpovedné je kŕmiť líšky počas túry, hladkať ich, ako to vidíme na fotografiách najmä z okolia Rainerovej chaty či na Skalnatom plese. Analýzy ukazujú, že v Tatranskom národnom parku je na líščiu pásomnicu pozitívnych okolo 40 percent líšok. Konzumáciu ovocia z kríkov či zo zeme, by sme v Tatrách mali úplne vylúčiť. Odporúča sa nepiť vodu z neznámych prírodných zdrojov a ak sa dotkneme líšky, mali by sme si ruky dôkladne vyumývať. Platí to aj o ľuďoch, ktorí pracujú na poliach, v lesoch či záhradách a nemôžu úplne zabrániť kontaktu divých zvierat s týmito areálmi.
