Operujúci chirurgovia neboli oboznámení s tým, ktorí pacienti nepravý zákrok podstupujú. Nepoznali ich. A po rekonvalescencii potom s pacientmi komunikoval len Moseley a jeho „sprisahanci“. Výsledky boli fascinujúce. Skupina, ktorej sa dostal iba placebo zákrok, obstála výrazne lepšie. Pacienti opisovali nižšiu mieru bolesti ako skupina operovaná. Boli po zákroku spokojnejší.
Pohyboval sa Moseley ešte na hrane lekárskej etiky? Tak či tak, následne ju už najskôr prekročil. Experiment totiž nechal ísť ďalej. Po dvoch rokoch, keď sa skutočne odoperovaní pacienti sťažovali na návrat bolestí a tí po čistení požadovali ďalšie, boli pacienti po placebo-operácii s výsledkami stále spokojní.
Teda do momentu, kým to všetko prevalil článok v časopise The New England Journal of Medicine. Razom sa vrátenie peňazí a skutočnej operácie domáhali všetci, ktorí v posledných rokoch podstúpili nejaký zákrok s kolenom. Moseley s kolegami čelil nejednej žalobe, ale svoj prínos medicínskej vede obhájil.
Alergia je len konštrukt?
Stačí len krátky dotyk jej lístkov na odhalenej koži a už je tu svrbenie, zintenzívňujúci sa pálivý pocit, dlhší kontakt končí zle hojiteľnými pľuzgiermi. To preto sa tejto severoamerickej popínavej drevine hovorí veľmi trefne sumachovec popínavý. Príčinou silnej dráždivej reakcie je prchavá silica urushiol, stretneme sa s ňou napríklad aj u ázijskeho sumachovca fermežového.
Listy oboch drevín zohrali zaujímavú úlohu v experimente Yujira Ikemiho z roku 1962. Otestoval nimi trinásť dobrovoľníkov z radov študentov, alergických na urushiol. Každému na pravé predlaktie položil čerstvo odstrihnutý list sumachovca popínavého, na ľavej potom list fermežového.
Obe rastliny obsahujú tú istú účinnú dráždivú látku, silná reakcia so začervenaním a pľuzgiermi sa teda mala objaviť na oboch predlaktiach nebohých ľudských pokusných králikov. Práve to však Ikemi nepozoroval.
Študentom sa pri experimente osypala len ľavá ruka, na ktorej mali list rastliny, s ktorej nebezpečnosťou boli oboznámení. O toxicite aj sumachovca popínavého totiž nemali potuchy, Ikemiho tím ich pred ním nevaroval. Ikemi následne spísal množstvo štúdií o tom, že každá alergia je vlastne len psychosomatický konštrukt, ktorý sa dá odtieniť mozgom. Zostáva to, samozrejme, stále veľmi kontroverzným tvrdením. Rovnako ako je problematický spôsob a etická strana Ikemiho experimentov.
Nechali sa opiť tonikom
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
