Keď sa mozog nechá oklamať, zvládne sila placebo efektu prekvapivé kúsky. Pri experimentoch dokázal ľuďom nahovoriť, že sú opití, dokázal ich uchrániť od alergickej reakcie. Jedného z pacientov presvedčil o tom, že umiera. Po konzumácii placebo práškov.
Keď v roku 2007 lekári z pohotovosti po zavolaní prišli k nehybnému mužovi, javil známky blízkeho kolapsu. Bol malátny, nehýbal sa, mal výraznú hypotenziu, nízky krvný tlak, ktorý si vyžiadal intravenózne podanie tekutín. Zjedol vraj celú tubu kapsúl, ktorých pôvod záchranka nepoznala.
Pravdu o pilulkách nepoznal vlastne ani kolabujúci muž. Keď totiž lekári zohnali doktora Roya Reevesa z kliniky v americkom Jacksone, ktorý mu ich dal, prinieslo to veľké prekvapenie. A zaskočení neboli iba ošetrujúci lekári, ale aj Reeves. Že jeho pacient po jeho tabletkách skolaboval, mu museli opakovať mnohokrát. Tých 29 tabletiek, ktoré muž zjedol, bolo totiž z cukru. Bolo to placebo.
Úplne neškodné. Dotyčný však veril, že po tabletkách zomrie. Reeves musel za svojím pacientom vyraziť na pohotovosť. Keď mu skutočnú povahu kapsúl osvetlil, nežiaduce príznaky rýchlo ustúpili.
Prípad, o ktorom následne referovali najrôznejšie odborné časopisy, je dnes vedený ako názorný príklad takzvaného nocebo efektu. Situácia, pri ktorej sa po podaní neškodnej látky, o ktorej si však pacient myslí, že je účinná, prejaví významný negatívny efekt. Je to vlastne placebo naruby.
Pomohla operácia. Ku ktorej nedošlo
V roku 2002 sa v odbornom časopise The New England Journal of Medicine objavil článok „Je placebo neetická chirurgia?“ Provokatívny titulok pochopiteľne spôsobil rozruch. Skutočné zemetrasenie sa však odohralo až potom, čo sa o obsahu článku dozvedeli ľudia, ktorí v predchádzajúcich dvoch rokoch prekonali operáciu kolena.
Zaslúži si to vysvetlenie. Článok totiž referoval o vynikajúcom úspechu experimentu, ktorý bol v tichosti vykonaný o dva roky skôr. Na 180 pacientoch, vojnových veteránoch, ošetrených vo fakultnej nemocnici Bayllor College v Houstone. Všetci trpeli silnou osteoartrózou kolenného kĺbu, čakali na zákrok. Buď na operáciu, alebo na chirurgické vyčistenie. Tretina z nich sa však takej starostlivosti nedočkala. Lekári z tímu Bruce Moseleyho a Nancy Petersenovej s nimi mali iné plány.
Pacientov totiž náhodne rozdelili do troch skupín, s odlišnými liečebnými metódami. Jedni šli na operáciu, druhé čakalo čistenie, tretí však placebo-chirurgický zákrok. Pri ňom sa žiadna skutočná operácia nevykonávala. Chirurg len pacientovi vytvoril na kolene tri centimetrové rezy do kože, nastriekal do nich fyziologický roztok a jazvy zašil.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
