Čínsky prezident Si Ťin-pching bojuje s vlastnou armádou a chce sa zbaviť veliteľov, ktorí z jeho pohľadu nie sú ochotní či schopní ísť do vojny. Odborníci podľa portálu Business Insider navyše varujú, že by do vojny mohol zatiahnuť aj Spojené štáty. A že by sa množstvo terajších konfliktov rovnako ako v 30. rokoch minulého storočia mohlo pretaviť do jednej veľkej, svetovej vojny.
„Čínsky vládca sa pokúša získať kontrolu nad armádou a podľa mňa si myslí, že potrebuje dôstojníkov, ktorí sú pripravení skutočne bojovať,“ hovorí autor knihy Čína ide do vojny a člen think-tanku Gatestone Institute Gordon Chang. V Číne vraj prevláda pocit, že mnohým tamojším generálom sa do vojny nechce.
Prezident Si Ťin-pching pritom do armády svojej krajiny zasahuje už od roku 2012, keď sa dostal k moci. Vykonal rozsiahle štrukturálne reformy a personálne škrty, jedným z jeho cieľov bola aj lepšia spolupráca armády s civilnou sférou. Tým hlavným potom bolo pretvorenie pozemnej armády na významnú námornú silu.
Prezidentovo úsilie vyvrcholilo vlani v decembri, keď bolo spolu s menovaním nového ministra obrany Tung Ťüna vyhodených deväť vysokých dôstojníkov, pripomína Business Insider s tým, že americké tajné služby odvtedy špekulovali, že je za tým zrejme snaha vykoreniť korupciu z armádnych zložiek.
Chang si však myslí, že táto teória nesedí. „Keby to tak bolo, vyhodení by boli úplne všetci,“ podotýka. A opakuje, že čínsky prezident vyhadzuje tých veliteľov, ktorí nechcú bojovať. Námietky proti invázii na Taiwan mal napríklad generál letectva Liou Ja-čou, ktorý dostal neskôr odložený trest smrti.
Potlačenie korupcie a príprava armády „idú ruka v ruke“
Výskumník z washingtonského Centra pre štúdium čínskych vojenských záležitostí Joel Wuthnow si myslí, že potlačenie korupcie a príprava čínskej armády na vojnu idú ruka v ruke. „Vyhadzovanie naznačuje, že by si Si Ťin-pching mal robiť starosti o kvalitu ľudí a vybavenie, do ktorých v poslednej dekáde investoval,“ poznamenal.
Chang upozorňuje, že vodca vo svojej vojnovej rétorike neustále pridáva. Navyše sa podľa neho nedá povedať, že je úplne jasné, že jeho budúcim cieľom je práve Taiwan, ktorý zaberá najväčšiu pozornosť Západu. Čína totiž so svojimi susedmi rieši niekoľko sporov naraz. S Indiou sa dohaduje o Himaláje, s Japonskom o súostroví Senkaku a s Filipínami zase o kus Juhočínskeho mora.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
